Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 10

सांबः स्वरूपसौंदर्य गर्वसर्वस्वमोहितः । न ननाम मुनिं तत्र हसंस्तद्रूपसंपदम्

sāṃbaḥ svarūpasauṃdarya garvasarvasvamohitaḥ | na nanāma muniṃ tatra hasaṃstadrūpasaṃpadam

Mais Sāmba, abusé et l’esprit tout entier enivré d’orgueil pour sa propre beauté, ne se prosterna pas devant le muni; au contraire, il se moqua de l’apparence et de l’état du sage.

साम्बःSāmba
साम्बः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसाम्ब (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
स्वरूपसौन्दर्यbeauty of his form
स्वरूपसौन्दर्य:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootस्वरूप (प्रातिपदिक) + सौन्दर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (स्वरूपस्य सौन्दर्यम्)
गर्वसर्वस्वमोहितःdeluded by pride as his all-in-all
गर्वसर्वस्वमोहितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगर्व (प्रातिपदिक) + सर्वस्व (प्रातिपदिक) + मोहित (मुह् धातु-कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (गर्वरूपेण सर्वस्वेन मोहितः/गर्व-सर्वस्वेन मोहितः)
not
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्ययम् (negation particle)
ननामbowed
ननाम:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनम् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
मुनिम्the sage
मुनिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
हसन्laughing
हसन्:
Karta (Agent as participle/कर्ता)
TypeVerb
Rootहस् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्तम् (present participle), पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; ‘laughing’
तद्रूपसंपदम्the wealth/splendor of that form
तद्रूपसंपदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक) + संपद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (तस्य रूपस्य संपदम्)

Skanda (deduced, Kāśīkhaṇḍa narrative frame)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Scene: Sāmba stands apart from the bowing princes, smiling/laughing with contempt; Nārada remains composed. The contrast between humility and pride is visually stark in the court.

S
Sāmba
N
Nārada

FAQs

Pride in beauty leads to adharma; disrespect toward saints is a grave fault that invites downfall.

No tīrtha is directly glorified; the verse advances a moral narrative set in Dvārakā.

The implied norm is bowing (praṇāma) to a visiting sage; Sāmba violates this dharmic etiquette.