Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 28

विधूमेसन्न मुसले व्यंगारे भुक्तवज्जने । वृत्ते शरावसंपाते भिक्षां नित्यं चरेद्यतिः

vidhūmesanna musale vyaṃgāre bhuktavajjane | vṛtte śarāvasaṃpāte bhikṣāṃ nityaṃ caredyatiḥ

Que le renonçant aille régulièrement quêter lorsque le foyer est sans fumée, que le pilon est au repos, que le feu s’est éteint, que les gens ont mangé et que le fracas des vaisselles a cessé.

वि-धूमेin a smokeless (hearth)
वि-धूमे:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootवि (उपसर्ग/अव्यय-पूर्वपद) + धूम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘धूमे’ इत्यस्य विशेषण—‘धूमरहिते’ (vi- = वियुक्त)
असन्नwhen absent / not present
असन्न:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootअसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘धूमे’ इत्यादि सप्तम्यन्तेषु विशेषणरूपेण—‘असति/न सति’ (not present)
मुसलेin/at the pestle
मुसले:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमुसल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
वि-अङ्गारेin a coal-less (fireplace)
वि-अङ्गारे:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootवि (उपसर्ग/अव्यय-पूर्वपद) + अङ्गार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘अङ्गारे’ इत्यस्य विशेषण—‘अङ्गाररहिते’
भुक्त-वत्among people who have eaten
भुक्त-वत्:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootभुज् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय) ; भुक्त (कृदन्त) + वत् (तद्धित)
Form‘भुक्त’ = क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) ; ‘भुक्तवत्’ = वत्-प्रत्ययान्त विशेषण; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (जने इत्यस्य विशेषण)
जनेamong people
जने:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
वृत्तेwhen finished/ended
वृत्ते:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootवृत्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘शरावसंपाते’ इत्यादि सह—स्थितिविशेषे (when the round is over)
शराव-संपातेat the gathering/collection of bowls
शराव-संपाते:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशराव (प्रातिपदिक) + संपात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (शरावस्य संपातः = पात्रसमागम/संग्रह)
भिक्षाम्alms
भिक्षाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभिक्षा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
नित्यम्always
नित्यम्:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावे प्रयुक्तं क्रियाविशेषणम्; अव्ययवत्—कालवाचक (always)
चरेत्should practice/go for
चरेत्:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formविधिलिङ्, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
यतिःan ascetic
यतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Skanda

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: Evening quiet in a Kāśī courtyard: hearth cold, no smoke; pestle set aside; dishes stacked; a yati stands silently at the gate with a bowl, while the household offers leftovers without haste—an image of mutual dharma.

K
Kāśī
Y
Yati (ascetic)

FAQs

The renunciant should be least intrusive—seeking alms with humility and without disturbing household life.

The rule is taught in the Kāśī Khaṇḍa context, reflecting Kāśī’s ideal of refined dharma.

A practical rule for bhikṣā: go after cooking is finished and people have eaten, when the household is settled.