Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 72

पक्षिणो घातितानेन मृगाश्चापि परः शतम् । अकारण द्रुमच्छेदी सदा निर्दयमानसः

pakṣiṇo ghātitānena mṛgāścāpi paraḥ śatam | akāraṇa drumacchedī sadā nirdayamānasaḥ

Par lui furent tués des oiseaux et aussi des bêtes—plus d’une centaine. Et sans raison il abattait des arbres ; son esprit demeurait toujours sans compassion.

पक्षिणःbirds
पक्षिणः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति (Nominative); बहुवचन
घातिताःkilled
घातिताः:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootघातित (कृदन्त-प्रातिपदिक; णिच्) ← हन् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); पुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; बहुवचन; ‘पक्षिणः’ इत्यस्य विशेषणम्
अनेनby him
अनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; तृतीया विभक्ति (Instrumental); एकवचन
मृगाःdeer/animals
मृगाः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थे (also/even)
परःmore than
परः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; ‘शतम्’ इत्यस्य विशेषणम् (more than)
शतम्a hundred
शतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया विभक्ति; एकवचन; संख्यावाचक
अकारणम्without reason
अकारणम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअ (नञ्) + कारण (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् क्रियाविशेषणरूपेण; नञ्-समासार्थः—‘without cause’
द्रुमच्छेदीtree-cutter
द्रुमच्छेदी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक) + छेदिन् (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (द्रुमाणां छेदी); पुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन
सदाalways
सदा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण
निर्दयमानसःone whose mind is merciless
निर्दयमानसः:
Karta (Subject complement/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर् (उपसर्ग) + दय (प्रातिपदिक) + मानस (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहिः (निर्दयं मानसं यस्य); पुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A stark outdoor scene: the man with weapons and snares, dead birds and hunted beasts around; nearby, freshly cut tree stumps—an image of senseless destruction under a brooding sky.

S
Skanda
K
Kāśī (implied by Kāśīkhaṇḍa context)

FAQs

Cruelty toward living beings and needless destruction of nature are condemned and lead to grave karmic results.

The Kāśīkhaṇḍa context is Kāśī, but this verse is focused on ethical wrongdoing rather than a named tīrtha.

None explicitly; the verse functions as a dharmic censure of hiṃsā and senseless harm.