Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 50

मानापमानयोस्तस्मात्स्वकृतं कारणं परम् । स्रष्टापि नापमार्ष्टुं तत्परीष्टे स्वकृतां कृतिम् । मा शोचस्त्वमतः पुत्र दिष्टमिष्टं समर्पयेत्

mānāpamānayostasmātsvakṛtaṃ kāraṇaṃ param | sraṣṭāpi nāpamārṣṭuṃ tatparīṣṭe svakṛtāṃ kṛtim | mā śocastvamataḥ putra diṣṭamiṣṭaṃ samarpayet

Ainsi, pour l’honneur comme pour le déshonneur, la cause suprême est l’acte accompli par soi. Même le Créateur ne l’efface pas; il ne fait qu’éprouver l’œuvre façonnée par ses propres actions. Ne t’afflige donc pas, mon fils : accueille ce qui est ordonné et offre même ce qui t’est cher.

मानापमानयोःof honor and dishonor
मानापमानयोः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमान-अपमान (प्रातिपदिक; मान + अपमान)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), द्विवचन; द्वन्द्व-समासः (‘मानश्च अपमानश्च’)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Sambandha (Logical connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तस्मात्-प्रयोगः), हेत्वर्थे/तस्मात् = ‘therefore’
स्वकृतम्one’s own deed
स्वकृतम्:
Karta (Predicate/विधेय)
TypeNoun
Rootस्व-कृत (प्रातिपदिक; स्व + कृत)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता/विधेय), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘स्वस्य कृतम्’)
कारणम्the cause
कारणम्:
Karta (Predicate/विधेय)
TypeNoun
Rootकारण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विधेय-नाम
परम्supreme
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम् (superlative sense: ‘supreme’)
स्रष्टाthe creator
स्रष्टा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्रष्टृ (प्रातिपदिक; √सृज् धातु-निष्पन्न)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle: even/also)
not
:
Sambandha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
अपमार्ष्टुम्to remove
अपमार्ष्टुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootअप-मृज् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), अव्यय; ‘to wipe away/remove’
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; सर्वनाम
परीष्टेendeavors (to do)
परीष्टे:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि-इष् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; ‘seeks/endeavors’
स्वकृताम्one’s own (done by oneself)
स्वकृताम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व-कृत (प्रातिपदिक; स्व + कृत)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘स्वस्य कृताम्’); विशेषणम्
कृतिम्act/deed
कृतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
माdo not
मा:
Sambandha (Prohibition)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (prohibitive particle used with imperative/optative)
शोचःgrieve
शोचः:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootशुच् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद; ‘grieve’
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
अतःtherefore
अतः:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: ‘therefore/from this’)
पुत्रO son
पुत्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
दिष्टम्what is ordained by fate
दिष्टम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदिष्ट (प्रातिपदिक; √दिश्/√दिश्-निष्पन्न ‘ordained’)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
इष्टम्what is desired
इष्टम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइष्ट (प्रातिपदिक; √इष्/√यज्-निष्पन्न ‘desired’)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
समर्पयेत्should surrender/offer
समर्पयेत्:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-अर्प् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद; ‘should offer/surrender’

Sunīti (addressing Dhruva)

Listener: Frame-audience (implicit)

Scene: Sunīti instructs Dhruva with a calm, authoritative gesture—one hand raised in teaching, the other resting; Dhruva listens, eyes steady; atmosphere of moral clarity.

S
Sunīti
D
Dhruva
C
Creator (Sraṣṭā/Brahmā implied)
K
karma (svakṛta)

FAQs

Honor and humiliation arise from one’s own karma; the right response is steadiness, surrender, and moral resolve.

No specific tīrtha is mentioned in this verse; it is ethical instruction within the Kāśīkhaṇḍa narrative frame.

No explicit ritual is given; the ‘prescription’ is inner discipline—accepting destiny and relinquishing attachment.