Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 38

अवाप परमं तोषं शंखचक्रगदाधरः । अथालिंग्य मुनिं शौरिश्चतुर्भिर्बाहुभिस्तदा

avāpa paramaṃ toṣaṃ śaṃkhacakragadādharaḥ | athāliṃgya muniṃ śauriścaturbhirbāhubhistadā

Le porteur de la conque, du disque et de la massue fut comblé d’une joie suprême. Alors Śauri étreignit le sage de Ses quatre bras.

अवापobtained
अवाप:
क्रिया (Predicate)
TypeVerb
Root√आप् (धातु) उपसर्गः अव-
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
परमम्supreme
परमम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम्
तोषम्delight, satisfaction
तोषम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootतोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
शङ्खचक्रगदाधरःthe bearer of conch, discus, and mace
शङ्खचक्रगदाधरः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootशङ्ख (प्रातिपदिक) + चक्र (प्रातिपदिक) + गदा (प्रातिपदिक) + धर (प्रातिपदिक; √धृ (धातु) + अच्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः बहुपद-तत्पुरुषः (शङ्खं चक्रं गदां च धरति)
अथthen
अथ:
सम्बन्ध/क्रमसूचक (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootअथ
Formअव्यय (निपात), अनन्तरार्थकः
आलिङ्ग्यhaving embraced
आलिङ्ग्य:
पूर्वक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Root√लिङ्ग्/√लिङ्ग् (धातु) उपसर्गः आ- (आलिङ्ग् = आलिङ्गन)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
मुनिम्the sage
मुनिम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
शौरिःŚauri (Viṣṇu/Kṛṣṇa)
शौरिः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootशौरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
चतुर्भिःwith four
चतुर्भिः:
करण (Instrument)
TypeAdjective
Rootचतुर् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; संख्याविशेषणम्
बाहुभिःarms
बाहुभिः:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
तदाat that time
तदा:
कालाधिकरण (Temporal)
TypeIndeclinable
Rootतदा
Formअव्यय (कालवाचक-क्रियाविशेषण)

Narrator (within Setukhaṇḍa narrative)

Tirtha: Setukṣetra

Type: kshetra

Scene: Hari, bearing conch, discus, and mace, delighted by the hymn, steps forward and embraces the sage with four arms—an intimate, miraculous moment of divine-human closeness.

Ś
Śauri (Viṣṇu)
G
Gālava (the sage, implied)
Ś
Śaṅkha
C
Cakra
G
Gadā

FAQs

Devotional praise culminates in divine acceptance—God’s grace is portrayed as intimate and personal.

Setu (Setubandha/Rāmeśvaram) is the sacred setting where the Lord manifests favor.

No explicit ritual is stated; the focus is on the fruit of stotra—receiving the Lord’s pleasure and grace.