Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 33

नमः परेशाय नमो विभूम्ने नमोस्तु लक्ष्मीपतये विधात्रे । नमोस्तु सूर्येंदुविलोचनाय नमो विरिंच्याद्यभिवंदिताय

namaḥ pareśāya namo vibhūmne namostu lakṣmīpataye vidhātre | namostu sūryeṃduvilocanāya namo viriṃcyādyabhivaṃditāya

Hommage au Seigneur suprême, hommage au Grand Omniprésent. Hommage à l’Époux de Lakṣmī, l’Ordonnateur. Hommage à Celui dont les yeux sont le soleil et la lune ; hommage à Celui que Brahmā et les êtres éminents adorent.

namaḥsalutation
namaḥ:
Sambodhana/Address (सम्बोधन-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootnamas (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्यय; नमस्कारार्थक-निपातः
pareśāyato the supreme Lord
pareśāya:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootpara (प्रातिपदिक) + īśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (कर्मधारय) ‘परः ईशः’
namaḥsalutation
namaḥ:
Sambodhana/Address (सम्बोधन-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootnamas (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्यय; नमस्कारार्थक-निपातः
vibhūmneto the all-pervading/majestic one
vibhūmne:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootvibhūman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; ‘विभूमन्’ (महिमन्/विभूति)
namaḥsalutation
namaḥ:
Sambodhana/Address (सम्बोधन-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootnamas (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्यय; नमस्कारार्थक-निपातः
astulet it be
astu:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√as (धातु)
Formलोट् (Imperative/आज्ञार्थ), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्
lakṣmī-patayeto the Lord of Lakṣmī
lakṣmī-pataye:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootlakṣmī (प्रातिपदिक) + pati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (षष्ठी-तत्पुरुषः) ‘लक्ष्म्याः पतिः’
vidhātreto the ordainer/creator
vidhātre:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootvidhātr̥ (प्रातिपदिक from √dhā धा with vi-)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन
namaḥsalutation
namaḥ:
Sambodhana/Address (सम्बोधन-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootnamas (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्यय; नमस्कारार्थक-निपातः
astulet it be
astu:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√as (धातु)
Formलोट् (Imperative/आज्ञार्थ), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्
sūrya-indu-vilocanāyato the one whose eyes are (like) sun and moon
sūrya-indu-vilocanāya:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootsūrya (प्रातिपदिक) + indu (प्रातिपदिक) + vilocana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (कर्मधारय) ‘सूर्येन्दु-सदृशे विलोचने यस्य’
namaḥsalutation
namaḥ:
Sambodhana/Address (सम्बोधन-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootnamas (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्यय; नमस्कारार्थक-निपातः
viriñci-ādi-abhivanditāyato the one revered by Brahmā and others
viriñci-ādi-abhivanditāya:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootviriñci (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक) + abhivandita (कृदन्त/ppp of abhi-√vand वन्द्)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः ‘विरिञ्च्यादिभिः अभिवन्दितः’

Gālava

Tirtha: Setutīrtha

Type: kshetra

Listener: Jagadīśvara (Viṣṇu/Nārāyaṇa)

Scene: The deity is praised as supreme and all-pervading; artistic focus on cosmic eyes—sun and moon—within a serene face, with Brahmā and other beings implied as worshippers.

V
Viṣṇu
L
Lakṣmī
B
Brahmā (Viriñci)
S
Sun
M
Moon

FAQs

God is supreme yet immanent—pervading the cosmos while remaining the personal Lord adored by devotees.

Setu tīrtha, as the context in which this universal vision of Hari is articulated.

None; the verse is a hymn of salutations (namaskāra/stotra).