Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 45

कथं तद्वचनं मिथ्या महर्षेः कुम्भजन्मनः । हत्वा त्वं रावणं पापं पवित्रे गंधमादने । पापोपशमनायाशु गच्छस्वेति यदीरितम्

kathaṃ tadvacanaṃ mithyā maharṣeḥ kumbhajanmanaḥ | hatvā tvaṃ rāvaṇaṃ pāpaṃ pavitre gaṃdhamādane | pāpopaśamanāyāśu gacchasveti yadīritam

Comment les paroles du grand ṛṣi né du vase, Agastya, pourraient-elles être mensongères, lui qui a dit : «Après avoir abattu le pécheur Rāvaṇa, va sans tarder au saint Gandhamādana, pour l’apaisement rapide des fautes»?

कथम्how?
कथम्:
Sambandha (Interrogative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb: how?)
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; निर्देशक
वचनम्statement, word
वचनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
मिथ्याfalse(ly)
मिथ्या:
Kriya-visheshana (Predicate modifier/क्रिया-विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमिथ्या (अव्यय/विशेषणप्राय)
Formअव्यय (predicative adverb: falsely)
महर्षेःof the great sage
महर्षेः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक; महा + ऋषि)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
कुम्भजन्मनःof the pot-born one
कुम्भजन्मनः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकुम्भ-जन्मन् (प्रातिपदिक; कुम्भ + जन्मन्)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘of the pot-born (Agastya)’
हत्वाhaving slain
हत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootहन् (धातु) → हत्वा (कृदन्त, त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive): ‘having killed’
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
रावणम्Rāvaṇa
रावणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पापम्sinful, wicked
पापम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘रावणम्’)
पवित्रेin the holy (place)
पवित्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपवित्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
गन्धमादनेon/at Gandhamādana (mountain)
गन्धमादने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगन्धमादन (प्रातिपदिक; गन्ध + मादन)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; पर्वतनाम
पापोपशमनायfor the removal of sin
पापोपशमनाय:
Sampradana (Beneficiary/Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपाप-उपशमन (प्रातिपदिक; पाप + उपशमन)
Formनपुंसकलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), एकवचन; प्रयोजन/सम्प्रदान
आशुquickly
आशु:
Kriya-visheshana (Manner/क्रिया-विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootआशु (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb: quickly)
गच्छस्वgo
गच्छस्व:
Kriya (Command/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; आत्मनेपद
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरणसूचक-अव्यय (quotative particle)
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative connector/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
ईरितम्was spoken
ईरितम्:
Kriya (Reported action/क्रिया)
TypeVerb
Rootईर् (धातु) → ईरित (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि ‘was uttered/said’

Rāma (contextual attribution)

Tirtha: Gandhamādana

Type: peak

Listener: Companions at Setu (implied)

Scene: Rāma recalls Agastya’s prophecy/prescription: after slaying Rāvaṇa, proceed to the pure Gandhamādana for swift sin-pacification; the scene blends counsel, faith, and distant mountain imagery.

R
Rāma
A
Agastya (Kumbhajanman)
R
Rāvaṇa
G
Gandhamādana

FAQs

The utterance of a true ṛṣi is upheld as trustworthy; dharmic destiny unfolds in alignment with sacred speech.

Gandhamādana is explicitly presented as a purifying sacred destination (pavitra) associated with the removal of sin.

A pilgrimage instruction is implied: after defeating Rāvaṇa, one should go to the holy Gandhamādana for pāpa-upaśamana (pacification/removal of sins).