Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 52

अक्षालितपदद्वद्व आचांतोऽप्यशुचिर्म्मतः । त्रिः पीत्वांबु विशुद्ध्यर्थं ततः खानि विशोधयेत्

akṣālitapadadvadva ācāṃto'pyaśucirmmataḥ | triḥ pītvāṃbu viśuddhyarthaṃ tataḥ khāni viśodhayet

Si l’on n’a pas lavé les deux pieds, même après l’ācamana on est tenu pour impur. Pour se purifier, qu’on boive l’eau par trois fois ; ensuite qu’on purifie les ouvertures du corps (les organes des sens).

अक्षालितपदद्वन्द्वःone whose pair of feet is unwashed
अक्षालितपदद्वन्द्वः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअक्षालित (कृदन्त; √क्षल् धोवने, नञ्-पूर्वक क्त) + पदद्वन्द्व (प्रातिपदिक; पद + द्वन्द्व)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेष्य-विशेषणभावः
आचान्तःhaving sipped (water)
आचान्तः:
Karta (कर्ता; with following predicate)
TypeAdjective
Rootआचान्त (कृदन्त; आ-√चम्, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि क्त (past participle)
अपिeven/though
अपि:
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपवाद/समुच्चय (particle)
अशुचिःimpure
अशुचिः:
Karta-predicate (कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
मतःis considered
मतः:
Kriya (copular sense)
TypeAdjective
Rootमत (कृदन्त; √मन् ज्ञाने, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि/भावे क्त; ‘इति मतः’ = ‘is considered’
त्रिःthrice
त्रिः:
TypeIndeclinable
Rootत्रिः (अव्यय)
Formअव्यय; संख्यावाचक-क्रियाविशेषण (numeral adverb)
पीत्वाhaving drunk
पीत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Root√पा (धातु; पाने)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), पूर्वकालिक क्रिया
अम्बुwater
अम्बु:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootअम्बु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विशुद्ध्यर्थम्for purification
विशुद्ध्यर्थम्:
Prayojana (प्रयोजन/Purpose)
TypeNoun
Rootविशुद्ध्यर्थ (प्रातिपदिक; विशुद्धि + अर्थ)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रयोजनार्थे (accusative of purpose)
ततःthen/thereafter
ततः:
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/अपादानार्थक (then/from that)
खानिthe openings (sense-organs)
खानि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
विशोधयेत्should cleanse
विशोधयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√शुध् (धातु; शुद्धौ)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; causative sense (शोधयति)

Sūta (deduced, Brāhma Khaṇḍa narration style)

Scene: A devotee at a threshold: washing feet at a small basin, then sipping water thrice, then touching eyes/ears/nose as symbolic cleansing of openings.

Ā
Ācamana
P
Pādaprakṣālana (washing feet)
K
Khāni (sense-openings)

FAQs

Outer cleanliness supports inner discipline; dharma requires completeness in small observances.

No pilgrimage location is mentioned; the verse teaches general śauca practice.

Wash both feet; sip water three times for ācamana; then purify the sense-openings (khāni).