Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 32

शुश्रूषार्थं प्रदत्ता वै देवैर्हरिहरादिभिः । संतुष्टेन तु शर्वेण तेभ्यो दत्तं तु चेत नम्

śuśrūṣārthaṃ pradattā vai devairhariharādibhiḥ | saṃtuṣṭena tu śarveṇa tebhyo dattaṃ tu ceta nam

En vérité, pour le service dévoué, les dieux—à commencer par Hari et Hara—leur accordèrent ces honneurs. Et lorsque Śarva (Śiva) fut satisfait, cela leur fut conféré comme un don dûment consacré.

शुश्रूषार्थम्for the purpose of service/attendance
शुश्रूषार्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootशुश्रूषा + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-तत्पुरुष (शुश्रूषायै अर्थः), पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-प्रयोगे नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; प्रयोजनार्थक (purpose)
प्रदत्ताःwere given
प्रदत्ताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + दा (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक/खल्वर्थक अव्यय (emphatic particle)
देवैःby the gods
देवैः:
Karana/Agent in passive (कर्ता-कारक in कर्मणि)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
हरिहरादिभिःby (the gods) beginning with Hari and Hara
हरिहरादिभिः:
Karana/Agent in passive (कर्ता-कारक in कर्मणि)
TypeNoun
Rootहरि + हर + आदि (प्रातिपदिक)
Formसमाहार/तत्पुरुष-प्राय (हरिहरौ आदिः येषां ते), पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
संतुष्टेनby the satisfied
संतुष्टेन:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + तुष् (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle) ‘satisfied’, पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; विशेषणम्
तुbut/and
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वयबोधक अव्यय (contrastive particle)
शर्वेणby Śarva (Śiva)
शर्वेण:
Karana/Agent in passive (कर्ता-कारक in कर्मणि)
TypeNoun
Rootशर्व (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
तेभ्यःto them
तेभ्यः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), पुल्लिङ्ग, चतुर्थी/पञ्चमी (4th/5th Dative/Ablative), बहुवचन; अत्र चतुर्थी (recipient)
दत्तम्(was) given
दत्तम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; (किञ्चित् वस्तु) ‘given’
तुand/indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formपुनरुक्त-तु (particle)
चेतif
चेत:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootचेत् (अव्यय)
Formशर्तार्थक अव्यय (conditional particle)
नम्bow (you)
नम्:
Kriya (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Rootनम् (धातु)
Formलोट् (imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद

Narrator (Purāṇic narrator within Dharmāraṇya Māhātmya context; specific speaker not explicit in the snippet)

Scene: देव-सभा का संकेत: हरि, हर, और अन्य देवताओं की उपस्थिति/आशीर्वाद; शर्व प्रसन्न होकर वणिकों/सेवकों को ‘अनुज्ञा’ प्रदान करते हैं—प्रकाश-वलय, पुष्प-वृष्टि, और वर-मुद्रा।

H
Hari (Viṣṇu)
H
Hara (Śiva)
Ś
Śarva (Śiva)
D
Devas

FAQs

Sincere service (śuśrūṣā) attracts divine favor; when the deity is pleased, blessings and authority are conferred.

The verse continues the Dharmāraṇya Māhātmya setting; it emphasizes divine sanction rather than naming a particular tīrtha.

Devoted service/attendance (śuśrūṣā) is recommended implicitly as a dharmic discipline leading to divine satisfaction.