Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 50

शरीरे यत्कृतं पापं नानाजन्मांतरेष्वपि । प्रायश्चितं हि सर्वेषामेतत्क्षेत्र परं स्मृतम्

śarīre yatkṛtaṃ pāpaṃ nānājanmāṃtareṣvapi | prāyaścitaṃ hi sarveṣāmetatkṣetra paraṃ smṛtam

Quelque péché que le corps ait commis, même au fil de nombreuses naissances, ce kṣetra sacré est tenu en mémoire comme l’expiation suprême pour tous.

शरीरेin the body
शरीरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular)
यत्whatever which
यत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); सम्बन्धक (relative)
कृतम्done, committed
कृतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत (कृदन्त; √कृ धातु)
Formभूतकृदन्त (past participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); ‘पापम्’ इत्यस्य विशेषणम्
पापम्sin
पापम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
नानाvarious, many
नाना:
Visheshana (विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनाना (अव्यय/विशेषण-प्रयोग)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (indeclinable used adjectivally: ‘various’)
जन्मान्तरेषुin other births
जन्मान्तरेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootजन्म (प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन (Plural)
अपिeven, also
अपि:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-कारार्थक अव्यय (particle: also/even)
प्रायश्चितम्expiation, atonement
प्रायश्चितम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
हिindeed, for
हि:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formहेतौ/निश्चयार्थक-अव्यय (particle: indeed/for)
सर्वेषाम्of all (people)
सर्वेषाम्:
Shashthi-sambandha (षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक-प्रयोग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन (Plural)
एतत्this
एतत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
क्षेत्रम्holy place/field (sacred region)
क्षेत्रम्:
Predicate/Complement (पूरक)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); ‘एतत्’ इत्यस्य विशेष्य-भावेन
परम्supreme, highest
परम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); ‘क्षेत्रम्’ इत्यस्य विशेषणम्
स्मृतम्is regarded/considered
स्मृतम्:
Kriya (क्रिया; कर्मणि-भाव)
TypeAdjective
Rootस्मृत (कृदन्त; √स्मृ धातु)
Formभूतकृदन्त (past participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विधेय-विशेषणम् (is considered)

Narrator (or continuing instruction within the māhātmya; speaker not explicit in verse)

Tirtha: Dharmāraṇya (contextual identification)

Type: kshetra

Scene: A pilgrim (or the king and followers) stands at the threshold of the sacred region; a luminous aura pervades the forest/kshetra; symbolic dark stains (sins) dissolve into light as the kṣetra is praised as supreme expiation.

D
Dharmāraṇya (implied by immediate context: etat-kṣetra)

FAQs

Sacred geography functions as grace: a consecrated kṣetra is portrayed as a powerful means of karmic purification beyond ordinary effort.

“This kṣetra” refers to Dharmāraṇya in the immediate section context.

No single act is specified here; the verse asserts the kṣetra itself as a supreme prāyaścitta (expiatory means), implying pilgrimage/residence/observance there.