Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 47

ततो लब्धवरो ब्रह्मा हृष्टचित्तो जनार्द्दनः । उवाच मधुरां वाचं सर्वेषां हितकारणात्

tato labdhavaro brahmā hṛṣṭacitto janārddanaḥ | uvāca madhurāṃ vācaṃ sarveṣāṃ hitakāraṇāt

Alors Brahmā, ayant obtenu la grâce, et Janārdana, le cœur réjoui, prononcèrent des paroles suaves pour le bien de tous.

tataḥthen/thereupon
tataḥ:
Adhikarana (Temporal/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय)
Formअव्यय; अव्यय-प्रयोगः (thereupon/then)
labdha-varaḥhaving obtained a boon
labdha-varaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootlabdha (√labh धातु + क्त) + vara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (लब्धः वरः यस्य/लब्धवरः)
brahmāBrahmā
brahmā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbrahmā (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
hṛṣṭa-cittaḥwith delighted mind
hṛṣṭa-cittaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roothṛṣṭa (√hṛṣ धातु + क्त) + citta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (हृष्टं चित्तं यस्य)
janārddanaḥJanārdana (Viṣṇu)
janārddanaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootjanārdana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विष्णोः नाम
uvācasaid/spoke
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
madhurāmsweet
madhurām:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootmadhura (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (वाचम्)
vācāmspeech/words
vācām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvāc (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
sarveṣāmof all (people)
sarveṣām:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनामवत्-प्रयोगः
hita-kāraṇātfor the sake of welfare (as the cause of benefit)
hita-kāraṇāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Roothita (प्रातिपदिक) + kāraṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (हितस्य कारणम्)

Janārdana (Viṣṇu) (narrative continues)

Type: kshetra

Scene: After the boon, Brahmā and Janārdana appear delighted; they address assembled sages/guardians with gentle, beneficent expressions, indicating a forthcoming decree establishing a holy region.

B
Brahmā
J
Janārdana (Viṣṇu)

FAQs

Divine grace and sacred discourse are directed toward universal welfare, not merely individual gain.

Dharmāraṇya is the setting; the explicit glorification of the kṣetra follows in the next verses.

No specific rite is prescribed here; it introduces the beneficent proclamation that supports the tīrtha’s greatness.