Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 24

प्रत्यहं नूतनामन्या नारीं भोक्तुमनाः सदा । आहृताः सर्वदेशेभ्यो नार्यो भृत्यैर्मदाज्ञया

pratyahaṃ nūtanāmanyā nārīṃ bhoktumanāḥ sadā | āhṛtāḥ sarvadeśebhyo nāryo bhṛtyairmadājñayā

Chaque jour, je désirais sans cesse jouir d’une femme différente et nouvelle ; sur mon ordre, mes serviteurs amenaient des femmes de tous les pays.

prati-ahamevery day
prati-aham:
Kāla-adhikaraṇa (Temporal)
TypeIndeclinable
Rootprati (अव्यय) + ahan (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; क्रियाविशेषण—‘प्रत्यहं’ (every day)
nūtanāmnew
nūtanām:
Viśeṣaṇa (of nārīm)
TypeAdjective
Rootnūtana (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘nārīm’ इत्यस्य विशेषणम्
anyāanother
anyā:
Viśeṣaṇa (of nārīm)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘nārīm’ इत्यस्य विशेषणम् (another)
nārīmwoman
nārīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootnārī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
bhoktumto enjoy
bhoktum:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Root√bhuj (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), अर्थः ‘to enjoy/consume’
anāḥintending (to)
anāḥ:
Viśeṣaṇa (of implied ‘aham’)
TypeAdjective
Rootmanas (प्रातिपदिक) + aṇ (प्रत्यय) / ‘manas’ आधारित बहुव्रीह्यर्थ-विशेषण; (bhoktum-anāḥ = bhoktum + anāḥ)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मनाः’ (minded/intending) — ‘भोक्तुमनाः’ = infinitive + adjective
sadāalways
sadā:
Kriyāviśeṣaṇa
TypeIndeclinable
Rootsadā (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb)
āhṛtāḥwere brought
āhṛtāḥ:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootā-√hṛ (धातु) + kta (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मणि—‘were brought’
sarva-deśebhyaḥfrom all countries/regions
sarva-deśebhyaḥ:
Apādāna (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक) + deśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), बहुवचन; ‘सर्वे देśāḥ’ इति कर्मधारयः
nāryaḥwomen
nāryaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootnārī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
bhṛtyaiḥby servants
bhṛtyaiḥ:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootbhṛtya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन
mat-ājñayāby my command
mat-ājñayā:
Hetu/Karaṇa (Cause/Instrument)
TypeNoun
Rootmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक ‘mat’) + ājñā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष—‘मम आज्ञया’

Rākṣasa

Scene: A royal court scene: servants receiving orders, messengers departing in multiple directions, maps/standards indicating many regions; the king’s face shows restless craving rather than joy.

R
Rākṣasa

FAQs

Exploitation driven by lust and authority is a grave adharma that binds one to intense suffering and karmic retribution.

No tīrtha is mentioned; the verse is a narrative of wrongdoing meant to warn against adharma.

None; the verse describes sinful action, not a rite.