Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 37

जननी मे पिता वृद्धो भ्रातरश्च तपस्विनः । भ्रातृजाया मरिष्यन्ति मयि पञ्चत्वमागते

jananī me pitā vṛddho bhrātaraśca tapasvinaḥ | bhrātṛjāyā mariṣyanti mayi pañcatvamāgate

"Ma mère, mon père âgé, mes frères ascètes et les épouses de mes frères périront tous si je succombe à la mort."

जननीmother
जननी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजननी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मेmy
मे:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
पिताfather
पिता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वृद्धःold
वृद्धः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवृद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘पिता’ इत्यस्य विशेषणम्
भ्रातरःbrothers
भ्रातरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
तपस्विनःascetic, practicing austerities
तपस्विनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतपस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘भ्रातरः’ इत्यस्य विशेषणम्
भ्रातृजायाःbrothers' wives
भ्रातृजायाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभ्रातृ + जाया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (भ्रातॄणां जायाः)
मरिष्यन्तिwill die
मरिष्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमृ (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
मयिin me / when I
मयि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति, एकवचन
पञ्चत्वम्death
पञ्चत्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपञ्चत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आगतेhaving come (when death has come)
आगते:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-गम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त, नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘पञ्चत्वम्’ इत्यस्य विशेषणम्

Ṛkṣaśṛṅga

Tirtha: Revā (Narmadā) context

Type: river

Listener: Citrasena

Scene: Ṛkṣaśṛṅga enumerates those who would perish—mother, aged father, ascetic brothers, and sisters-in-law—his face composed yet sorrowful; Citrasena listens, shaken, in a riverside āśrama setting.

Ṛkṣaśṛṅga

FAQs

Dharma considers interconnected duties: one person’s death can trigger wider suffering, so expiation must protect dependents and society.

Not specified in this verse; it continues the Revā Khaṇḍa moral dialogue.

None; it supports the argument against self-destruction as expiation.