Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 25

केचिन्निद्रापराः केचिदूर्ध्वकर्णाः स्थिताः परे । मृगमध्ये स्थितो योगी ऋक्षशृङ्गो महातपाः

kecinnidrāparāḥ kecidūrdhvakarṇāḥ sthitāḥ pare | mṛgamadhye sthito yogī ṛkṣaśṛṅgo mahātapāḥ

Les uns étaient gagnés par le sommeil ; d’autres se tenaient debout, les oreilles dressées. Au milieu des cerfs se tenait le yogin Ṛkṣaśṛṅga, grand ascète aux austérités puissantes.

केचित्some
केचित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; अनिश्चितवाचक सर्वनाम
निद्रापराःintent on sleep, sleepy
निद्रापराः:
Karta-visheshana (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिद्रा + पर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम्; समासः—निद्रायां पराः/आसक्ताः
केचित्some
केचित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; अनिश्चितवाचक सर्वनाम
ऊर्ध्वकर्णाःwith ears held upright
ऊर्ध्वकर्णाः:
Karta-visheshana (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootऊर्ध्व + कर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम्; कर्मधारयः—ऊर्ध्वाः कर्णाः येषाम्
स्थिताःstanding
स्थिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formक्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तरि—‘standing/remaining’
परेothers
परे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘others’ (substantivized adjective)
मृगमध्येamong the deer
मृगमध्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमृग + मध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative/अधिकरण), एकवचन; समासः—मृगाणां मध्ये
स्थितःstanding/remaining
स्थितः:
Karta-visheshana (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formक्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘योगी’ इत्यस्य विशेषणम्
योगीthe yogi
योगी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ऋक्षशृङ्गःṚkṣaśṛṅga (name)
ऋक्षशृङ्गः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋक्ष + शृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—ऋक्षस्य शृङ्गम् (नामधेयम्)
महातपाःof great austerity
महातपाः:
Karta-visheshana (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा + तपस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् ‘ऋक्षशृङ्गः/योगी’; कर्मधारयः—महत्तपः यस्य/महान् तपस्वी

Narrator (Purāṇic narrator; specific speaker not in snippet)

Scene: In a forest clearing, a serene yogin—Ṛkṣaśṛṅga—stands or sits at the center while deer surround him; some sleep, some remain alert with raised ears, all unafraid.

Ṛkṣaśṛṅga
Y
yogī
M
mṛga (deer)

FAQs

True tapas radiates fearlessness and harmony—wild beings remain at ease near a realized ascetic.

The wider Revā Khaṇḍa context relates to the sanctity of the Revā/Narmadā region; this verse highlights the saintly presence rather than a named tīrtha.

None; it introduces Ṛkṣaśṛṅga as a mahātapas.