Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 44

अन्योन्यं च परिष्वज्य हुताशनशिखार्दिताः । दह्यमाना नृपश्रेष्ठ सर्वे गच्छन्त्यचेतनाः

anyonyaṃ ca pariṣvajya hutāśanaśikhārditāḥ | dahyamānā nṛpaśreṣṭha sarve gacchantyacetanāḥ

S’étreignant les uns les autres, tourmentés par les flammes du Feu, ils brûlaient ; ô meilleur des rois, tous erraient, privés de sens et égarés.

अन्योन्यम्mutually, each other
अन्योन्यम्:
Adhikarana (Locative sense as adverbial)
TypeIndeclinable
Rootanyonya (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘परस्परम्/एकः अन्यं’ इत्यर्थे
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक-निपात)
परिष्वज्यhaving embraced
परिष्वज्य:
Kriya (पूर्वक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootpari-√svaj (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive) — ‘परिष्वज्य’ = परिष्वजित्वा, क्रियापूर्वकत्वे
हुताशनशिखार्दिताःtormented by flames of fire
हुताशनशिखार्दिताः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Roothutāśana (प्रातिपदिक) + śikhā (प्रातिपदिक) + ardita (कृदन्त, √ard/ardh ‘पीडने’)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (हुताशनस्य शिखया अर्दिताः = अग्निशिखया पीडिताः)
दह्यमानाःbeing burnt
दह्यमानाः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Root√dah (धातु)
Formवर्तमानकाले कर्मणि शतृ-प्रत्यय (Present passive participle); पुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्
नृपश्रेष्ठO best of kings
नृपश्रेष्ठ:
Sambodhana (Vocative)
TypeNoun
Rootnṛpa (प्रातिपदिक) + śreṣṭha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सम्बोधन एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘नृपाणां श्रेष्ठ’
सर्वेall (of them)
सर्वे:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम् (सर्व = सर्वजनाः)
गच्छन्तिgo, move
गच्छन्ति:
Kriya (Predicate)
TypeVerb
Root√gam (धातु)
Formलट् (वर्तमानकालः), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
अचेतनाःunconscious, senseless
अचेतनाः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Roota-cetana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; नञ्-समास/उपसर्गपूर्वक-प्रातिपदिक ‘चेतना-रहित’

Narrator addressing the king (nṛpaśreṣṭha)

Listener: nṛpaśreṣṭha / nṛpottama (king addressed)

Scene: A burning cityscape where terrified beings cling to one another amid towering flames; bodies stagger senselessly, smoke veils the sky, and the ground glows with embers.

A
Agni

FAQs

In crisis, mere emotional clinging cannot save; only dharma and divine refuge (śaraṇāgati) endure.

No tīrtha is named in this verse.

None; it is narrative description.