Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 43

यस्मात्त्वया कष्टगतेन नित्यं स्मृतश्चाहं मनसा पूजितश्च । गौरीसहायस्तेन इहागतोऽस्मि ब्रूह्यद्य कृत्यं क्रियतां किं नु विप्र

yasmāttvayā kaṣṭagatena nityaṃ smṛtaścāhaṃ manasā pūjitaśca | gaurīsahāyastena ihāgato'smi brūhyadya kṛtyaṃ kriyatāṃ kiṃ nu vipra

Parce que toi—bien que tombé dans l’épreuve—tu t’es toujours souvenu de Moi et tu M’as adoré par l’esprit, je suis venu ici, accompagné de Gaurī. Dis-Moi aujourd’hui, ô brāhmane : que faut-il faire pour toi, quelle tâche accomplir ?

यस्मात्because
यस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formहेतौ पञ्चमी-प्रयोगः (ablative used adverbially: 'because/since')
त्वयाby you
त्वया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formएकवचन, तृतीया (3/करण/कर्ता-निर्देश)
कष्टगतेनhaving fallen into distress
कष्टगतेन:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootकष्ट + गत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; विशेषणम् (त्वया); तत्पुरुषः (कष्टं गतः)
नित्यम्always
नित्यम्:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययवत् (adverbial accusative)
स्मृतःremembered
स्मृतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; कर्मणि—'अहं स्मृतः' (I was remembered)
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formएकवचन, प्रथमा (1/कर्ता)
मनसाwith the mind
मनसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3/करण), एकवचन
पूजितःworshipped
पूजितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; कर्मणि—'अहं पूजितः' (I was worshipped)
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
गौरीसहायःGaurī's companion (Śiva)
गौरीसहायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगौरी + सहाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1/कर्ता), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (गौर्याः सहायः)
तेनtherefore
तेन:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-प्रयोगः अव्ययवत् (therefore/for that reason)
इहhere
इह:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
आगतःcome
आगतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; कर्तरि
अस्मिI am
अस्मि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
ब्रूहिtell (me)
ब्रूहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अद्यtoday; now
अद्य:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
कृत्यम्duty; what is to be done
कृत्यम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2/कर्म), एकवचन
क्रियताम्let it be done
क्रियताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोगः (passive imperative)
किम्what
किम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2/कर्म), एकवचन; प्रश्नवाचक
नुindeed?; then?
नु:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनु (अव्यय)
Formप्रश्न/निश्चयार्थक-निपातः (interrogative particle)
विप्रO brāhmaṇa
विप्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन

Śiva (implied by self-reference; confirmed in subsequent verses as Śūlapāṇi)

Tirtha: Revā-khaṇḍa locale (unspecified spot of Māṇḍavya’s hardship)

Type: kshetra

Listener: Māṇḍavya (vipra)

Scene: Śiva arrives in person with Gaurī beside him, radiant and compassionate, addressing a suffering brāhmaṇa devotee; the devotee is astonished, hands folded, perhaps still bearing signs of hardship; divine aura illuminates the scene.

Ś
Śiva
G
Gaurī

FAQs

Steady remembrance and inner worship attract Śiva’s grace, even when one is trapped in severe hardship.

The verse focuses on Śiva’s grace within the Revā Khaṇḍa narrative rather than naming a particular tīrtha.

Mānasa-pūjā (mental worship) and nitya-smaraṇa (constant remembrance) of Śiva.