Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 28

वाचिकं मानसं पापं कर्मजं यत्पुरा कृतम् । स्नानमात्रात्तु राजेन्द्र तत्र तीर्थे प्रणश्यति

vācikaṃ mānasaṃ pāpaṃ karmajaṃ yatpurā kṛtam | snānamātrāttu rājendra tatra tīrthe praṇaśyati

Ô seigneur des rois, tout péché commis jadis—par la parole, par la pensée ou par l’acte du corps—s’anéantit là, en ce tīrtha, par le seul bain.

वाचिकम्verbal
वाचिकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवाचिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'पापम्' विशेषणम्
मानसम्mental
मानसम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'पापम्' विशेषणम्
पापम्sin
पापम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्; कर्ता (of 'pranaśyati')
कर्मजम्born of actions
कर्मजम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकर्म + ज (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (कर्मणः जातम्); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'पापम्' विशेषणम्
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; सम्बन्धसूचकः; 'पापम्' प्रति निर्देशः
पुराformerly
पुरा:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb: formerly)
कृतम्done, committed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्तम् (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'यत्/पापम्' विशेषणम्
स्नानमात्रात्from mere bathing
स्नानमात्रात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootस्नान + मात्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (स्नानस्य मात्रम्); नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचनम्; अपादान (from)
तुindeed
तु:
Sambandha/Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle)
राजेन्द्रO lord of kings
राजेन्द्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (राज्ञाम् इन्द्रः); पुल्लिङ्ग, सम्बोधन, एकवचनम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम्
तीर्थेin the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरण
प्रणश्यतिis destroyed, vanishes
प्रणश्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + नश् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्

Mārkaṇḍeya (deduced)

Tirtha: Candrahāsya

Type: tirtha

Listener: A king (rājendra)

Scene: A solitary pilgrim enters the sacred water with closed eyes and folded hands; above, faint script-like bands represent speech, mind, and action dissolving into the water’s radiance.

C
Candrahāsya (implied)
T
Tīrtha

FAQs

Tīrtha-snānā is presented as a potent purifier that counteracts sins originating in thought, speech, and action.

The tīrtha at Candrahāsya (within Revā-khaṇḍa’s Narmadā context).

Snāna (bathing) at the tīrtha, highlighted as sufficient for purification.