Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 30

गतां दृष्ट्वा ततो देवीमृषींश्चैव तपोधनान् । भृगुश्च परमेष्ठी स विषादमगमत्परम् । प्रसादयामास पुनः शङ्करं त्रिपुरान्तकम्

gatāṃ dṛṣṭvā tato devīmṛṣīṃścaiva tapodhanān | bhṛguśca parameṣṭhī sa viṣādamagamatparam | prasādayāmāsa punaḥ śaṅkaraṃ tripurāntakam

Voyant que la Déesse était partie, ainsi que les rishis riches d’ascèse, Bhṛgu, cet être sublime, tomba dans une profonde affliction. Puis il s’efforça de nouveau d’apaiser Śaṅkara, le destructeur de Tripura.

गताम्gone
गताम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगम् (धातु) + गत (कृदन्त, क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त-विशेषणम् (qualifying देवीम्)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive: having seen)
ततःthen
ततः:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तस्मात्/ततः (thereupon)
देवीम्the goddess
देवीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचनम् (accusative singular)
ऋषीन्the sages
ऋषीन्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचनम् (accusative plural)
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
एवindeed
एव:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्ययम् (emphasis)
तपोधनान्those whose wealth is austerity (ascetics)
तपोधनान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् + धन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचनम्; बहुव्रीहिः (येषां धनं तपः ते)
भृगुःBhṛgu
भृगुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभृगु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचनम्
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
परमेष्ठीParameṣṭhī (Brahmā)
परमेष्ठी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपरमेष्ठिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचनम् (nominative singular)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचनम् (pronoun)
विषादम्despondency
विषादम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविषाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचनम् (accusative singular)
अगमत्went into, fell into
अगमत्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलङ्-लकारः (imperfect/past), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्
परम्great, extreme
परम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचनम्; विशेषणम् (विषादम्)
प्रसादयामासpropitiated, pleased
प्रसादयामास:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + सद् (धातु) causative: प्रसादय (णिच्)
Formलिट्-लकारः (periphrastic perfect/परस्मैपदम्), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; णिच्-प्रयोगः (causative: 'caused to be pleased')
पुनःagain
पुनः:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्त्यर्थक (adverb: again)
शङ्करम्Śaṅkara (Śiva)
शङ्करम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशङ्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचनम्
त्रिपुरान्तकम्the destroyer of Tripura
त्रिपुरान्तकम्:
Karma (Apposition to object/कर्म-विशेषण)
TypeNoun
Rootत्रिपुर + अन्तक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचनम्; उपपद-तत्पुरुषः (त्रिपुरस्य अन्तकः = destroyer of Tripura)

Narrator

Tirtha: Revā (Narmadā) tīrtha-context

Type: river

Listener: Pārtha

Scene: Bhṛgu stands alone on the riverbank, head bowed in sorrow; in the sky the departing goddess and sages fade; Bhṛgu turns toward a liṅga or a vision of Tripurāntaka, hands folded, beginning renewed propitiation.

L
Lakṣmī
Ṛṣis
B
Bhṛgu
Ś
Śaṅkara (Śiva)
T
Tripurāntaka

FAQs

When divine favor withdraws, the remedy is sincere tapas and turning to Śiva for purification and restoration of dharma.

No tīrtha is named in the verse; it remains within the Revā Khaṇḍa sacred-narrative context.

Propitiation of Śiva (prasādana) through tapas is implied as the practical response.