Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 9

तत्रापश्यंस्ततो ह्यग्निं च पिङ्गलाक्षं च रोगिणम् । तपस्युग्रे व्यवसितं ध्यायमानं महेश्वरम्

tatrāpaśyaṃstato hyagniṃ ca piṅgalākṣaṃ ca rogiṇam | tapasyugre vyavasitaṃ dhyāyamānaṃ maheśvaram

Là, ils virent Agni, aux yeux fauves, accablé de maladie, résolu dans une austérité farouche, méditant sur Maheśvara.

tatrathere
tatra:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
apaśyanthey saw
apaśyan:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√paś (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; ‘they saw’
tataḥthen/from there
tataḥ:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: ‘then/from there’)
hiindeed/for
hi:
Sambandha/Emphasis (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (particle of emphasis/causal)
agnimAgni (fire-god)
agnim:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootagni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
piṅgala-akṣamyellow/ tawny-eyed
piṅgala-akṣam:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpiṅgala (प्रातिपदिक) + akṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (piṅgalāṇi akṣī yasya / piṅgalam akṣam)
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
rogiṇamdiseased
rogiṇam:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootrogin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (agnim इति)
tapasiin austerity
tapasi:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
ugrefierce, intense
ugre:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootugra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (tapasi इति)
vyavasitamfirmly resolved/engaged
vyavasitam:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootvi-ava-√sā (धातु)
Formक्त (Past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘resolved/engaged’ (maheśvaram इति)
dhyāyamānammeditating
dhyāyamānam:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√dhyai (धातु)
Formशतृ/शानच्-वर्तमानकृदन्त (Present participle, Ātmanepada), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (maheśvaram इति)
maheśvaramMahēśvara (Śiva)
maheśvaram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + īśvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (mahān īśvaraḥ)

Mārkaṇḍeya (continuing narration)

Tirtha: Bhṛgukaccha

Type: kshetra

Listener: null

Scene: At Bhṛgukaccha, the travelers behold Agni personified—tawny-eyed, weakened and sick—yet seated in fierce austerity, eyes inward, meditating on Maheśvara.

A
Agni
P
Piṅgalākṣa
M
Maheśvara (Śiva)
S
Suras (Devas)

FAQs

Austerity and single-pointed meditation on Śiva are presented as powerful remedies even for divine beings.

The immediate setting is Bhṛgukaccha in the ongoing narrative route, where this encounter occurs.

Tapas (austerity) and dhyāna (meditation) upon Maheśvara are exemplified.