Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 30

पूजयित्वा सुरेशानं स्तोत्रैर्हृद्यैः सुपुष्कलैः । जगाम भवनं रक्षो यत्र राजा विभीषणः

pūjayitvā sureśānaṃ stotrairhṛdyaiḥ supuṣkalaiḥ | jagāma bhavanaṃ rakṣo yatra rājā vibhīṣaṇaḥ

Après avoir honoré Sureśāna par des hymnes suaves et abondants, le Rākṣasa se rendit à la demeure où se trouvait le roi Vibhīṣaṇa.

पूजयित्वाhaving worshipped
पूजयित्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), परस्मैपद
सुरेशानम्the Lord of the gods
सुरेशानम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootसुर-ईशान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (‘सुराणाम् ईशानः’ = lord of gods)
स्तोत्रैःwith hymns
स्तोत्रैः:
Karaṇa (Instrument/means)
TypeNoun
Rootस्तोत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
हृद्यैःpleasing
हृद्यैः:
Viśeṣaṇa (Qualifier of स्तोत्रैः)
TypeAdjective
Rootहृद्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; विशेषणम् (qualifying स्तोत्रैः)
सुपुष्कलैःvery abundant/excellent
सुपुष्कलैः:
Viśeṣaṇa (Qualifier of स्तोत्रैः)
TypeAdjective
Rootसु-पुष्कल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; उपसर्ग ‘सु’ + विशेषण ‘पुष्कल’
जगामwent
जगाम:
Kriyā (Main verb)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भवनम्to the abode
भवनम्:
Karma (Object/goal)
TypeNoun
Rootभवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
रक्षःthe rākṣasa
रक्षः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘रक्षः’ = a rākṣasa (demon)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikaraṇa (Locative relation)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक सम्बन्धबोधक (relative adverb: where)
राजाthe king
राजा:
Karta (Subject; of implied ‘asti/āsīt’)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
विभीषणःVibhīṣaṇa
विभीषणः:
Apposition (to राजा)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; व्यक्तिनाम

Narrator

Scene: The devotee completes worship of Sureśāna with abundant, heart-pleasing hymns, then travels to the palace where Vibhīṣaṇa resides—an austere yet righteous royal setting welcoming a devotee.

S
Sureśāna (Śiva)
V
Vibhīṣaṇa

FAQs

After sacred acts, devotees return to worldly duties while carrying the merit of worship and hymn-recitation.

The action follows worship connected to Aṅkūreśvara at the tīrtha in the Revā Khaṇḍa setting.

Stotra-pūjā: worship through heartfelt, substantial hymns offered to Śiva.