Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 6

स्नातानां सर्पतीर्थे तु नराणां भुवि भारत । सर्पवृश्चिकजातिभ्यो न भयं विद्यते क्वचित्

snātānāṃ sarpatīrthe tu narāṇāṃ bhuvi bhārata | sarpavṛścikajātibhyo na bhayaṃ vidyate kvacit

Pour les hommes qui se sont baignés au Sarpa-tīrtha, ô Bhārata, nulle part sur la terre ne se trouve la moindre crainte des espèces de serpents et de scorpions.

स्नातानाम्of those who have bathed
स्नातानाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) ‘स्नात’; षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; पुंलिङ्ग (नराणाम् इति सम्बन्धात्)
सर्पतीर्थेat the Serpent-tīrtha
सर्पतीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्प + तीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्पस्य तीर्थम्)
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविशेषार्थक-अव्यय (particle)
नराणाम्of men
नराणाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
भारतO Bhārata
भारत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभारत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (8th/Vocative), एकवचन
सर्पवृश्चिकजातिभ्यःfrom (the) kinds of snakes and scorpions
सर्पवृश्चिकजातिभ्यः:
Apadana (Source/Separation/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्प + वृश्चिक + जाति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (सर्पाश्च वृश्चिकाश्च तेषां जातयः)
not/no
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
भयम्fear
भयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विद्यतेexists/is found
विद्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदी (विद्यते = ‘exists’)
क्वचित्anywhere/ever
क्वचित्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formदेश/कालवाचक-अव्यय (indefinite adverb: anywhere/ever)

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Sarpa-tīrtha

Type: tirtha

Listener: Bhārata

Scene: A pilgrim emerges from the tīrtha waters radiant; nearby serpents and scorpions retreat harmlessly, their menace pacified; the landscape suggests a wild riverbank made safe by sanctity.

S
Sarpa-tīrtha
B
Bhārata (address to Yudhiṣṭhira)

FAQs

Tīrtha-snānā is portrayed as granting tangible protection, linking spiritual merit with worldly safety.

Sarpa-tīrtha, specifically for protection from serpents and scorpions.

Snāna (bathing) at Sarpa-tīrtha.