Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 15

त्रयीमार्गमसन्दिग्धास्ते यान्ति परमां गतिम् । एकाग्रमनसो ये तु शङ्करं शिवमव्ययम्

trayīmārgamasandigdhāste yānti paramāṃ gatim | ekāgramanaso ye tu śaṅkaraṃ śivamavyayam

Ceux qui, sans hésitation, demeurent sur la voie de la triple Révélation védique atteignent la condition suprême. Et ceux dont l’esprit, d’un seul point, se fixe sur Śaṅkara—Śiva, l’Impérissable…

त्रयीमार्गम्the path of the three Vedas
त्रयीमार्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रयी (प्रातिपदिक) + मार्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (त्रय्याः मार्गः)
असन्दिग्धाःundoubting, free from doubt
असन्दिग्धाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअसन्दिग्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), बहुवचन; विशेषणम् (ते इति)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम
यान्तिgo, attain
यान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (वर्तमानकाल), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
परमाम्supreme
परमाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (गतिम् इति)
गतिम्state, goal, liberation
गतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
एकाग्रमनसःwhose minds are one-pointed
एकाग्रमनसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकाग्र (प्रातिपदिक) + मनस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मधारयः (एकाग्रं मनः येषाम्) बहुव्रीह्यर्थे विशेषणम् (ये इति)
येwho (those who)
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धसूचक-सर्वनाम
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (contrast/emphasis)
शङ्करम्Shankara
शङ्करम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशङ्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; देवतावाचक-नाम
शिवम्auspicious; Shiva
शिवम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शङ्करम् इति)
अव्ययम्imperishable
अव्ययम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअव्यय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शङ्करम् इति)

Mārkaṇḍeya (contextual attribution within the passage)

Tirtha: Revā/Narmadā-tīra (as framed in Revākhaṇḍa)

Type: river

Scene: A serene ascetic on the Narmadā’s bank, seated in padmāsana, eyes half-closed, mind fixed on Śaṅkara; faint suggestion of Vedic fires/recitation behind, indicating trayī-mārga.

Ś
Śaṅkara
Ś
Śiva

FAQs

Steadfast Vedic dharma and one-pointed focus on Śiva both lead toward the highest spiritual attainment.

No single site is named; the verse complements the Revā Khaṇḍa’s Narmadā-centered sacred geography by emphasizing inner steadiness.

It commends firmness in Trayī-mārga and ekāgratā (one-pointed concentration) upon Śiva—core disciplines rather than a single external rite.