Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 72

भृग्वत्रिगार्गेयवशिष्ठकङ्काः शतैः समेतैर्नियतास्त्वसंख्यैः । सिद्धिं परां ते हि जलप्लुताङ्गाः प्राप्तास्तु लोकान्मरुतां न चान्ये

bhṛgvatrigārgeyavaśiṣṭhakaṅkāḥ śataiḥ sametairniyatāstvasaṃkhyaiḥ | siddhiṃ parāṃ te hi jalaplutāṅgāḥ prāptāstu lokānmarutāṃ na cānye

Bhṛgu, Atri, Gārgya, Vasiṣṭha et Kaṅka—avec des centaines d’innombrables sages voués à la discipline—ayant immergé leurs corps dans les eaux sacrées, atteignirent la perfection suprême et parvinrent aux mondes des Maruts ; non pas les autres (sans telle immersion et ascèse).

भृग्वत्रिगार्गेयवशिष्ठकङ्काःBhṛgu, Atri, Gārgya, Vasiṣṭha, and Kaṅka (sages)
भृग्वत्रिगार्गेयवशिष्ठकङ्काः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभृगु + अत्रि + गार्गेय + वशिष्ठ + कङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (list of sages)
शतैःwith hundreds
शतैः:
Sahakari (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन
समेतैःassembled/together
समेतैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + इ (धातु) → समेत (कृदन्त, क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त); तृतीया (3), बहुवचन; पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; विशेषण (शतैः)
नियताःdisciplined/observant
नियताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि + यम् (धातु) → नियत (कृदन्त, क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषण (भृग्वत्रि...)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक अव्यय (particle: but/indeed)
असंख्यैःcountless
असंख्यैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअसंख्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; विशेषण (शतैः)
सिद्धिम्attainment, perfection
सिद्धिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसिद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन
पराम्supreme
पराम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; विशेषण (सिद्धिम्)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम)
Formप्रथमा (1), बहुवचन; सर्वनाम
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formहेतौ/निश्चयार्थक अव्यय (particle: indeed/for)
जलप्लुताङ्गाःwith bodies immersed in water
जलप्लुताङ्गाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजल + प्लुत + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; बहुव्रीहि (येषाम् अङ्गानि जले प्लुतानि = whose bodies are immersed in water)
प्राप्ताःattained (have reached)
प्राप्ताः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु) → प्राप्त (कृदन्त, क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त) प्रयुक्तः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; लुप्त-भू-क्रिया (ellipsis of ‘अभवन्’)
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविशेषार्थक अव्यय (particle)
लोकान्worlds
लोकान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
मरुताम्of the Maruts
मरुताम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootमरुत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), बहुवचन
not
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अन्येothers
अन्ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन

Unspecified (contextual narrator within Revā Khaṇḍa)

Tirtha: Revā/Narmadā-jala

Type: kund

Scene: A procession of luminous sages—Bhṛgu, Atri, Gārgya, Vasiṣṭha, Kaṅka—enter the Narmadā, bodies half-submerged, hands in añjali; above them appear the Marut worlds as radiant, wind-swept celestial realms.

B
Bhṛgu
A
Atri
G
Gārgya
V
Vasiṣṭha
K
Kaṅka
M
Maruts
N
Narmadā (implied by section context)

FAQs

Purity through disciplined observance and holy immersion is portrayed as a direct cause of supreme spiritual attainment.

By Revā Khaṇḍa context, the sacred waters are those of the Narmadā (Revā).

Snāna/immersion (jala-pluta-aṅga) undertaken with niyama (discipline) is emphasized.