Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 59

मन्त्रसिद्ध्यर्थं गुरुपूजा–आज्ञा–पौरश्चर्यविधिः / Guru-Authorization, Offerings, and Puraścaraṇa for Mantra-Siddhi

आस्तिकश्चेत्प्रमादाद्यैः सदाचारादविच्युतः । न दुष्यति नरो नित्यं तस्मादास्तिकतां व्रजेत् । यथेहास्ति सुखं दुःखं सुकृतैर्दुष्कृतैरपि । तथा परत्र चास्तीति मतिरास्तिक्यमुच्यते

āstikaścetpramādādyaiḥ sadācārādavicyutaḥ | na duṣyati naro nityaṃ tasmādāstikatāṃ vrajet | yathehāsti sukhaṃ duḥkhaṃ sukṛtairduṣkṛtairapi | tathā paratra cāstīti matirāstikyamucyate

Si un homme est āstika et ne s’écarte pas du sadācāra, même par négligence et autres causes semblables, il n’est pas souillé ; c’est pourquoi il faut se réfugier dans l’āstikatā, la conviction théiste véritable. De même qu’en ce monde joie et peine naissent des actes méritoires et des fautes, de même dans l’au-delà elles existent assurément : cette certitude de l’esprit est appelée āstikya.

आस्तिकःa believer/theist
आस्तिकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootआस्तिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
चेत्if
चेत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Condition)
TypeIndeclinable
Rootचेत् (अव्यय)
Formशर्त-निपात (conditional particle)
प्रमाद-आद्यैःby negligence and the like
प्रमाद-आद्यैः:
Karaṇa (करण/Instrument; cause-factor)
TypeNoun
Rootप्रमाद (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः: ‘प्रमादः आदिः येषां तैः’; पुंलिङ्गे तृतीया, बहुवचनम्
सदाचारात्from good conduct
सदाचारात्:
Apādāna (अपादान/Separation)
TypeNoun
Rootसदाचार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे पञ्चमी (Ablative), एकवचनम्
अविच्युतःnot deviated
अविच्युतः:
Viśeṣaṇa (विशेषण of ‘आस्तिकः’)
TypeAdjective
Rootवि-च्युत् (धातु) + क्त (कृदन्त) + अ- (नञ्)
Formनञ्-समासपूर्वक क्त-कृदन्तः (PPP): ‘not fallen away’; पुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम्
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
दुष्यतिis corrupted/comes to harm
दुष्यति:
Kriyā (क्रिया/Action)
TypeVerb
Rootदुष् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
नित्यम्always
नित्यम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Time)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययीभाव (adverbial use of accusative)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु/Reason)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे पञ्चमी (Ablative), एकवचनम्; हेतौ (therefore)
आस्तिकताम्the state of being a believer
आस्तिकताम्:
Karma (कर्म/Object of ‘व्रजेत्’)
TypeNoun
Rootआस्तिकता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया (Accusative), एकवचनम्
व्रजेत्should attain/go to
व्रजेत्:
Kriyā (क्रिया/Prescription)
TypeVerb
Rootव्रज् (धातु)
Formलोट्/विधिलिङ् (Optative/vidhi-liṅ; injunctive sense), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; विध्यर्थः ‘should go/attain’
यथाjust as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/Comparison)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक अव्यय (comparative manner)
इहhere
इह:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Place)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
अस्तिthere is
अस्ति:
Kriyā (क्रिया/Existence)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
सुखम्happiness
सुखम्:
Karta (कर्ता; subject of ‘अस्ति’)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
दुःखम्suffering
दुःखम्:
Karta (कर्ता; coordinated subject)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
सुकृतैःby good deeds
सुकृतैः:
Karaṇa (करण/Instrument; cause)
TypeNoun
Rootसुकृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया (Instrumental), बहुवचनम्
दुष्कृतैःby bad deeds
दुष्कृतैः:
Karaṇa (करण/Instrument; cause)
TypeNoun
Rootदुष्कृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया, बहुवचनम्
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपेक्षार्थक निपात (also/even)
तथाso/likewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध/Correlation)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formतुल्यतावाचक अव्यय (correlative: so/likewise)
परत्रin the hereafter
परत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Place)
TypeIndeclinable
Rootपरत्र (अव्यय)
Formदेश/कालवाचक-अव्यय (in the other world/thereafter)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात
अस्तिthere is
अस्ति:
Kriyā (क्रिया/Existence)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-निपात (quotative particle)
मतिःthe belief/conviction
मतिः:
Karta (कर्ता/Subject of ‘उच्यते’)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
आस्तिक्यम्āstikya (theism/faith)
आस्तिक्यम्:
Pratijñā (प्रतिज्ञा/Predicate complement)
TypeNoun
Rootआस्तिक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; नामधेय/परिभाषा
उच्यतेis called
उच्यते:
Kriyā (क्रिया/Action)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलट् (Present), कर्मणि (Passive), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्

Suta Goswami (narrating the Shiva Purana teachings to the sages at Naimisharanya)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Significance: Highlights karmaphala-niyati (moral causality across worlds) as a pillar of āstikya; strengthens resolve for vrata, dāna, and Śiva-bhakti undertaken during pilgrimage.

Role: teaching

S
Shiva

FAQs

It defines āstikya as firm conviction in dharma and karma-phala across this life and the next, urging steadfast sadācāra; in Shaiva Siddhanta, such moral clarity purifies the pashu (bound soul) and prepares it for Shiva’s grace (anugraha).

Linga/Saguna Shiva worship is not merely external; it is supported by āstikya and right conduct. Faith in karma and the hereafter strengthens vrata, pūjā, and devotion so they become consistent offerings to Shiva rather than occasional acts.

The verse primarily prescribes ethical discipline (sadācāra) and steady conviction; as a practical Shaiva takeaway, maintain daily Shiva-japa (e.g., Panchakshara) and vrata with sincerity, using them to reinforce accountability for actions and their fruits.