Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 127

The Recitation of the Thousand Names of Rādhā and Kṛṣṇa (Yugala-Sahasranāma) and Śaraṇāgati-Dharma

वेदस्तुतो वेदवेत्ता यदुवंशविवर्द्धनः । यदुवंशविनाशी च उद्धवोद्धारकारकः ॥ १२७ ॥

vedastuto vedavettā yaduvaṃśavivarddhanaḥ | yaduvaṃśavināśī ca uddhavoddhārakārakaḥ || 127 ||

Il est loué par les Veda et Il en est le véritable connaisseur; Il fait croître la lignée des Yadu et en opère aussi la dissolution; et Il est la cause de la délivrance d’Uddhava.

वेदby the Vedas
वेद:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), बहुवचनम्; समासे करणभावः (by the Vedas)
स्तुतःpraised
स्तुतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्तु (धातु) + क्त (कृत्) → स्तुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः भूतकर्मणि/कर्मणि प्रयोगः (praised)
वेदस्तुतःpraised by the Vedas
वेदस्तुतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवेद (तृतीया) + स्तुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तृतीया-तत्पुरुषः (वेदैः स्तुतः)
वेदVeda
वेद:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासाङ्ग
वेत्ताknower
वेत्ता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविद् (धातु) + तृ (कृत्) → वेत्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तृवाचकः (knower)
वेदवेत्ताknower of the Veda(s)
वेदवेत्ता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवेद + वेत्तृ (प्रातिपदिक-सङ्घात)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; द्वितीया-तत्पुरुषः (वेदं वेत्ति इति)
यदुof Yadu
यदु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयदु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; समासाङ्ग
वंशlineage, dynasty
वंश:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासाङ्ग
विवर्द्धनःincreaser, promoter
विवर्द्धनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवि + वर्ध् (धातु) + ल्युट्/अन (कृत्) → विवर्द्धन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तृवाचकः (increaser)
यदुवंशविवर्द्धनःpromoter of the Yadu dynasty
यदुवंशविवर्द्धनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयदु + वंश + विवर्द्धन (प्रातिपदिक-सङ्घात)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (यदुवंशस्य विवर्द्धनः)
यदुof Yadu
यदु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयदु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; समासाङ्ग
वंशdynasty
वंश:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासाङ्ग
विनाशीdestroyer
विनाशी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवि + नश् (धातु) + णिनि (कृत्) → विनाशिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विनाशिन् (destroyer)
यदुवंशविनाशीdestroyer of the Yadu dynasty
यदुवंशविनाशी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयदु + वंश + विनाशिन् (प्रातिपदिक-सङ्घात)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (यदुवंशस्य विनाशी)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
उद्धवof Uddhava
उद्धव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootउद्धव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; समासाङ्ग (implicit genitive)
उद्धारuplift, rescue
उद्धार:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootउद् + धृ (धातु) + घञ् (कृत्) → उद्धार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासाङ्ग
कारकःcauser, maker
कारकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकृ (धातु) + ण्वुल्/अक (कृत्) → कारक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तृवाचकः (one who causes/does)
उद्धवोद्धारकारकःone who brings about Uddhava's rescue/uplift
उद्धवोद्धारकारकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootउद्धव + उद्धार + कारक (प्रातिपदिक-सङ्घात)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (उद्धवस्य उद्धारं करोति इति)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

V
Vedas
Y
Yadu dynasty
U
Uddhava

FAQs

The verse affirms the Lord’s supremacy through three marks: Vedic praise (scriptural authority), mastery of Vedic truth (inner meaning, not mere recitation), and sovereign control over history—He both sustains and withdraws dynasties—while personally granting liberation to His devotee Uddhava.

Bhakti is shown as surrender to the Lord who is simultaneously the goal of the Vedas and the compassionate savior of devotees. Uddhava’s “uddhāra” highlights that divine grace, received through devotion and faithful service, culminates in spiritual upliftment and freedom.

It points to Veda-jñāna beyond ritual technique: understanding Vedic intent (artha) and theological conclusion (tātparya). In Vedanga terms, this aligns most with Mīmāṃsā-style interpretation and Vyākaraṇa-supported precision of meaning—knowing what the Veda ultimately teaches about the Supreme.