Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

देवैर्विष्णोः शरणागमनम्—शिवलिङ्गस्थापनं, शिवसहस्रनामस्तवः, सुदर्शनचक्रप्रदानं च

तुष्टाव च पुनः शंभुं भवाद्यैर्भवमीश्वरम् श्रीविष्णुरुवाच भवः शिवो हरो रुद्रः पुरुषः पद्मलोचनः

tuṣṭāva ca punaḥ śaṃbhuṃ bhavādyairbhavamīśvaram śrīviṣṇuruvāca bhavaḥ śivo haro rudraḥ puruṣaḥ padmalocanaḥ

Alors Śrī Viṣṇu loua de nouveau Śambhu—Bhava, le Seigneur—en prononçant Ses noms primordiaux : « Tu es Bhava, Śiva, Hara, Rudra, le Purusha suprême, Celui aux yeux de lotus. »

तुष्टावpraised
तुष्टाव:
and
:
पुनःagain
पुनः:
शंभुम्Śambhu (Shiva, the auspicious one)
शंभुम्:
भवाद्यैःwith (names) beginning with ‘Bhava’/by the chief names such as Bhava
भवाद्यैः:
भवम्Bhava (Shiva as the source of becoming/existence)
भवम्:
ईश्वरम्the Lord, sovereign (Pati)
ईश्वरम्:
श्रीविष्णुः उवाचŚrī Viṣṇu said
श्रीविष्णुः उवाच:
भवःBhava
भवः:
शिवःŚiva (auspicious, gracious)
शिवः:
हरःHara (remover of bondage and sorrow)
हरः:
रुद्रःRudra (the fierce purifier)
रुद्रः:
पुरुषःPuruṣa (Supreme Person, inner ruler)
पुरुषः:
पद्मलोचनःLotus-eyed (pure, all-seeing).
पद्मलोचनः:

Vishnu