Previous Verse
Next Verse

Shloka 42

इक्ष्वाकुवंश-प्रसङ्गः, पुरंजय-दैवसाहाय्य-कथा, युवनाश्व-मांधातृ-उत्पत्तिः, सौभरि-वैराग्योपदेशः

अथान्तर्जलावस्थितः स सौभरिर् एकाग्रतासमाधानम् अपहायानुदिनं तत् तस्य मत्स्यस्यात्मजपौत्रदौहित्रादिभिः सहातिरमणीयं ललितम् अवेक्ष्याचिन्तयत् । अहो धन्यो ऽयम् ईदृशम् अप्य् अनभिमतं योन्यन्तरम् अवाप्यैभिर् आत्मजपौत्रादिभिः सह रममाणो ऽतीवास्माकं स्पृहाम् उत्पादयति । वयम् अप्य् एवं पुत्रादिभिः सह रमिष्यामः । इत्य् एवम् अभिसमीक्ष्य स तस्माद् अन्तर्जलान् निष्क्रम्य निर्वेष्टुकामः कन्यार्थं मांधातारं राजानम् अगच्छत् ॥

athāntarjalāvasthitaḥ sa saubharir ekāgratāsamādhānam apahāyānudinaṃ tat tasya matsyasyātmajapautradauhitrādibhiḥ sahātiramaṇīyaṃ lalitam avekṣyācintayat | aho dhanyo 'yam īdṛśam apy anabhimataṃ yonyantaram avāpyaibhir ātmajapautrādibhiḥ saha ramamāṇo 'tīvāsmākaṃ spṛhām utpādayati | vayam apy evaṃ putrādibhiḥ saha ramiṣyāmaḥ | ity evam abhisamīkṣya sa tasmād antarjalān niṣkramya nirveṣṭukāmaḥ kanyārthaṃ māṃdhātāraṃ rājānam agacchat ||

Then Saubhari, remaining beneath the waters... let go of the gathered steadiness of one-pointed samādhi. Watching the exceedingly delightful play of that fish... he began to reflect... "I too shall rejoice in the same way, together with sons and family." Having thus considered, he emerged from the waters; and... went to King Māndhātṛ to seek daughters in marriage.

अथthen
अथ:
Sambandha (प्रसङ्ग/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/now)
अन्तर्जलावस्थितःsituated underwater
अन्तर्जलावस्थितः:
Visheshana (विशेषण of सः/सौभरिः)
TypeAdjective
Rootअन्तर्जल + अवस्थित (प्रातिपदिक; √स्था धातु से क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—सप्तमी-तत्पुरुष (अन्तर्जले अवस्थितः)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सौभरिःSaubhari (sage)
सौभरिः:
Karta (कर्ता; apposition to सः)
TypeNoun
Rootसौभरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
एकाग्रतासमाधानम्the fixing of one-pointed concentration
एकाग्रतासमाधानम्:
Karma (कर्म; object of अपहाय)
TypeNoun
Rootएकाग्रता + समाधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (एकाग्रतायाः समाधानम्)
अपहायhaving abandoned
अपहाय:
Purvakala (पूर्वकाल/Preceding action)
TypeVerb
Rootअप-√हा (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having abandoned’
अनुदिनम्day by day
अनुदिनम्:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअनुदिनम् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb: daily)
तत्that (sight/scene)
तत्:
Karma (कर्म; object of अवेक्ष्य)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तस्यof that
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
मत्स्यस्यof the fish
मत्स्यस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमत्स्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
आत्मजपौत्रदौहित्रादिभिःwith (his) sons, grandsons, daughters' sons, etc.
आत्मजपौत्रदौहित्रादिभिः:
Sahartha (सहार्थ/Accompaniment; with them)
TypeNoun
Rootआत्मज + पौत्र + दौहित्र + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—समाहार/इतरेतर-द्वन्द्व + ‘आदि’ (sons, grandsons, daughters' sons, etc.)
सहtogether with
सह:
Sahartha (सहार्थ)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-शब्दः (accompaniment indeclinable)
अतिरमणीयम्exceedingly delightful
अतिरमणीयम्:
Visheshana (विशेषण of तत्)
TypeAdjective
Rootअति + रमणीय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—कर्मधारय (अतिशयेन रमणीयम्)
ललितम्charming; graceful
ललितम्:
Visheshana (विशेषण of तत्)
TypeAdjective
Rootललित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अवेक्ष्यhaving seen
अवेक्ष्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootअव-√ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having observed’
अचिन्तयत्he thought
अचिन्तयत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√चिन्त् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अहोah!
अहो:
Bhava-prakashana (भावप्रकाशन)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मयादिबोधक-निपात (exclamation)
धन्यःfortunate; blessed
धन्यः:
Visheshana (विशेषण of अयम्)
TypeAdjective
Rootधन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अयम्this (one)
अयम्:
Karta (कर्ता; subject of उत्पादयति)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ईदृशम्such
ईदृशम्:
Visheshana (विशेषण of योन्यन्तरम्)
TypeAdjective
Rootईदृश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambhavana (सम्भावना/Concession)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावन/अपि-निपात (also/even)
अनभिमतम्undesired; not wished for
अनभिमतम्:
Visheshana (विशेषण of योन्यन्तरम्)
TypeAdjective
Rootअन् + अभिमत (प्रातिपदिक; √मन्/√मि ‘to think/approve’ से क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
योन्यन्तरम्another womb; another birth-state
योन्यन्तरम्:
Karma (कर्म; object of अवाप्य)
TypeNoun
Rootयोनि + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (योन्याः अन्तरम्)
अवाप्यhaving attained
अवाप्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootअव-√आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having obtained’
एभिःwith these
एभिः:
Sahartha (सहार्थ; with these)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
आत्मजपौत्रादिभिःwith sons, grandsons, etc.
आत्मजपौत्रादिभिः:
Sahartha (सहार्थ)
TypeNoun
Rootआत्मज + पौत्र + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—द्वन्द्व-समूह + ‘आदि’ (sons, grandsons, etc.)
सहtogether with
सह:
Sahartha (सहार्थ)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-शब्दः (accompaniment)
रममाणःsporting; enjoying
रममाणः:
Karta (कर्ता; participial, qualifying अयम्)
TypeVerb
Root√रम् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शानच्), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; आत्मनेपदी; कर्तरि (present middle participle)
अतीवexceedingly
अतीव:
Visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअतीव (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रतावाचक-अव्यय (intensifier)
अस्माकम्of us
अस्माकम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, बहुवचन (Genitive plural)
स्पृहाम्desire; longing
स्पृहाम्:
Karma (कर्म; object of उत्पादयति)
TypeNoun
Rootस्पृहा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उत्पादयतिproduces; arouses
उत्पादयति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootउत्-√पद्/उत्पादय् (धातु; causative)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; णिच् (causative)
वयम्we
वयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Samuccaya/Anvaya (अन्वय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअपि-निपात (also)
एवम्thus
एवम्:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (thus/in this way)
पुत्रादिभिःwith sons and the like
पुत्रादिभिः:
Sahartha (सहार्थ)
TypeNoun
Rootपुत्र + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (पुत्राः आदयः येषां तैः)
सहtogether with
सह:
Sahartha (सहार्थ)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-शब्दः
रमिष्यामःwe shall enjoy
रमिष्यामः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√रम् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st person), बहुवचन; आत्मनेपद
इतिthus
इति:
Vakyaparicchedaka (वाक्यपरिच्छेदक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formइति-शब्दः (quotative particle)
एवम्in this way
एवम्:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय
अभिसमीक्ष्यhaving reflected
अभिसमीक्ष्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootअभि-सम्-√ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having considered/observed’
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तस्मात्from that
तस्मात्:
Apadana (अपादान/Source)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन
अन्तर्जलात्from the water; from underwater
अन्तर्जलात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootअन्तर्जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन; समासः—सप्तमी-तत्पुरुष (जले अन्तः)
निष्क्रम्यhaving emerged
निष्क्रम्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootनिस्-√क्रम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having come out’
निर्वेष्टुकामःdesiring to marry
निर्वेष्टुकामः:
Visheshana (विशेषण of सः)
TypeAdjective
Rootनिर्वेष्टु (√वेष्ट् धातु से तुमुन्) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (निर्वेष्टुं कामः)
कन्यार्थम्for a bride
कन्यार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन/Purpose)
TypeIndeclinable
Rootकन्या + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; क्रियाविशेषण (for the sake of a maiden)
मांधातारम्Māndhātā
मांधातारम्:
Karma (कर्म; object of अगच्छत्)
TypeNoun
Rootमांधातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
राजानम्the king
राजानम्:
Karma (कर्म; apposition to मांधातारम्)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अगच्छत्went; approached
अगच्छत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Sage Parāśara (narrating) to Maitreya

Speaker: Parasara

Topic: How Saubhari’s observation of fish-play led to loss of samādhi and the decision to enter household life.

Teaching: Ethical

Quality: revealing

Concept: Even advanced yogic concentration can be undone when desire (kāma) is entertained and rationalized, shifting the seeker from nivṛtti to pravṛtti.

Vedantic Theme: Maya

Application: Treat desire-thoughts early: label, release, and return to practice; avoid comparing one’s life with others’ pleasures; reaffirm one’s chosen āśrama goals.

Vishishtadvaita: Implied contrast: worldly ‘ramana’ is contingent and binding, while true fulfillment is in loving dependence (śeṣatva) upon the Supreme; the episode functions as a negative exemplar steering the mind toward God-centered joy.

Vamsha: Surya

Key Kings: Saubhari, Māndhātṛ

Vishnu Form: Para-Brahman

S
Saubhari (sage)
M
Māndhātṛ (Ikṣvāku king)
F
Fish (matsya) and its offspring

FAQs

It illustrates how even a powerful yogin can be diverted from samādhi when latent desire is stirred by witnessing worldly affection and progeny.

Through Saubhari’s inner reasoning: seeing familial joy creates longing, leading him to abandon one-pointed concentration and actively seek marriage—showing how mental impressions drive life-choices.

Māndhātṛ anchors the episode within the Solar Dynasty narrative; Saubhari’s request for the king’s daughters ties ascetic legend to royal genealogy and dharma in Ansha 4.