Previous Verse
Next Verse

Shloka 38

Vāyu-jaya (Prāṇa-vijaya) and Yogic Mastery over Time — वायुजय (प्राणविजय) तथा कालजय

एभिर्युक्ता चतुर्भिः क्षितिधरतनये योगिभिर्वै धरैषा धैर्य्यान्नित्यं कुतोऽन्तं सकलमपि जगद्यत्सुखप्रापणाय । स्वप्ने देही विधत्ते सकलमपि सदा मानयन्यच्च दुःखं स्वर्गे ह्येवं धरित्र्याः प्रभवति च ततो वा स किञ्चिच्चतुर्णाम्

ebhiryuktā caturbhiḥ kṣitidharatanaye yogibhirvai dharaiṣā dhairyyānnityaṃ kuto'ntaṃ sakalamapi jagadyatsukhaprāpaṇāya | svapne dehī vidhatte sakalamapi sadā mānayanyacca duḥkhaṃ svarge hyevaṃ dharitryāḥ prabhavati ca tato vā sa kiñciccaturṇām

O daughter of the mountain, when this Earth is upheld by yogins endowed with these four supports, through steadfastness she continually bears the whole world so that beings may attain happiness. Even in dream the embodied soul projects and experiences all things, ever taking even sorrow to be real; so too in heaven the same pattern arises by the power of worldly nature. Therefore, apart from these four (supports), nothing else is truly sufficient.

एभिःwith these
एभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
युक्ताjoined/endowed
युक्ता:
Kriya (कृदन्त-क्रिया/विशेषण)
TypeVerb
Rootयुज् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘युक्त’; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
चतुर्भिःwith four
चतुर्भिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootचतुर् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
क्षितिधरतनयेO daughter of the mountain
क्षितिधरतनये:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootक्षितिधर + तनया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन/सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (क्षितिधरस्य तनया)
योगिभिःby yogis
योगिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात-अव्यय (emphatic particle)
धराthe Earth
धरा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
एषाthis
एषा:
Apposition (समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
धैर्यात्from steadfastness
धैर्यात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootधैर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (हेतु/अपादान), एकवचन
नित्यम्always
नित्यम्:
Adhikarana (अधिकरण—काल)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्यय (adverbial accusative: always)
कुतःhow/whence
कुतः:
Sambandha (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकुतः (अव्यय)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (interrogative adverb: whence/how)
अन्तम्an end/limit
अन्तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सकलम्entire
सकलम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (जगत्)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात-अव्यय (inclusion/emphasis)
जगत्the world
जगत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
यत्which/that
यत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
सुखप्रापणायfor the attainment of happiness
सुखप्रापणाय:
Sampradana (सम्प्रदान/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootसुख + प्रापण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (सम्प्रदान/प्रयोजन), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (सुखस्य प्रापणम्)
स्वप्नेin a dream
स्वप्ने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वप्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
देहीthe embodied one
देही:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विधत्तेarranges/creates
विधत्ते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + धा (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
सकलम्everything
सकलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात-अव्यय
सदाalways
सदा:
Adhikarana (अधिकरण—काल)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (always)
मानयन्honouring/considering
मानयन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootमान् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यत्which/that
यत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक
and
:
Sambandha (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
स्वर्गेin heaven
स्वर्गे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात-अव्यय (indeed/for)
एवम्thus
एवम्:
Sambandha (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (thus/in this manner)
धरित्र्याःof the Earth
धरित्र्याः:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootधरित्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
प्रभवतिarises/comes to be
प्रभवति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + भू (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
and
:
Sambandha (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
ततःthereafter/from that
ततः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअपादान/क्रमवाचक-अव्यय (from that/thereafter)
वाor
वा:
Sambandha (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (or)
सःhe/that
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
किञ्चित्something/a little
किञ्चित्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिञ्चित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अनिश्चितपरिमाणवाचक (something/a little)
चतुर्णाम्of the four
चतुर्णाम्:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootचतुर् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन

Lord Shiva (teaching Parvati in the Umāsaṃhitā discourse)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Significance: The verse reframes ‘world-bearing’ as yogic support: stability (dhairya) and the fourfold means uphold embodied life amid māyā’s projections—an inner pilgrimage of discernment rather than a site-specific tīrtha.

Shakti Form: Pārvatī

Role: teaching

Cosmic Event: Dream-analogy for phenomenal projection: highlights māyā/tirodhāna—concealment that makes sorrow appear real.

S
Shiva
P
Parvati

FAQs

It teaches that worldly and even heavenly experiences are unstable and dream-like for the embodied soul; only steadfast yogic supports and Shiva-oriented discernment lead beyond suffering toward liberation (Pati-realization).

By showing the limits of pleasure and the mind’s projections, the verse points the seeker to take refuge in Shiva as the stable Lord (Pati). Linga/Saguna worship becomes a concrete support for steadiness, devotion, and inner purification beyond mere enjoyment.

Cultivate dhairya (steadfastness) with regular Shiva-upasana—japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya), meditation on Shiva as the inner witness, and disciplined yogic practice that weakens attachment to pleasure and aversion to pain.