Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

व्यासशौनकादिसंवादः | Vyāsa–Śaunaka and the Sages: Opening Dialogue of the Kailāsa-saṃhitā

सत्कृत्य प्रददुस्तस्मै सौवर्णं विष्टरं शुभम् । सुखोपविष्टः स तदा तस्मिन्सौवर्णविष्टरे । प्राह गंभीरया वाचा पाराशर्य्यो महामुनिः

satkṛtya pradadustasmai sauvarṇaṃ viṣṭaraṃ śubham | sukhopaviṣṭaḥ sa tadā tasminsauvarṇaviṣṭare | prāha gaṃbhīrayā vācā pārāśaryyo mahāmuniḥ

Having duly honored him, they offered him an auspicious golden seat. Seated at ease upon that golden throne, the great sage Pārāśarya then spoke in a deep and steady voice.

सत्कृत्यhaving honored
सत्कृत्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसत् (प्रातिपदिक) + कृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive); ‘having honored/after honoring’
प्रददुःthey gave
प्रददुः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-दा (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
तस्मैto him
तस्मै:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (सम्प्रदान), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
सौवर्णम्golden
सौवर्णम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसौवर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (विष्टरम्)
विष्टरम्seat, spread seat
विष्टरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविष्टर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
शुभम्auspicious, fine
शुभम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (विष्टरम्)
सुख-उपविष्टःseated comfortably
सुख-उपविष्टः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक) + उपविष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; उप-विश् धातु)
Formतत्पुरुष-समासः (अव्ययीभाववत् अर्थः: ‘सुखेन’); पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः (past participle)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
तदाthen
तदा:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
तस्मिन्on that
तस्मिन्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
सौवर्ण-विष्टरेon the golden seat
सौवर्ण-विष्टरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसौवर्ण (प्रातिपदिक) + विष्टर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः; पुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; अधिकरणम्
प्राहsaid
प्राह:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आह्/अह् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
गंभीरयाwith deep
गंभीरया:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootगंभीर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (वाचा)
वाचाspeech, voice
वाचा:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootवाच् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; करणम्
पाराशर्यःPārāśarya (Vyāsa)
पाराशर्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपाराशर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; गोत्र/पितृव्युत्पन्न-नाम
महामुनिःthe great sage
महामुनिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + मुनि (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

Pārāśarya (Vyāsa)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

P
Pārāśarya (Vyāsa)
P
Parāśara

FAQs

The verse highlights dharmic preparation for sacred teaching: respectful reception of the guru and a calm, dignified setting that supports śravaṇa (listening) and inner receptivity—key to Shaiva understanding of grace (anugraha).

It sets the narrative frame for instruction: in Shaiva tradition, right conduct and reverence precede receiving teachings about Pati (Shiva), the path of devotion, and proper forms of worship such as Linga-upāsanā.

It implies a sāttvic discipline: offer a respectful āsana to the teacher/deity, sit steadily, and listen with composure—supporting mantra-japa and contemplation once the teaching begins.