Sukta 8.46
यो म इमं चिदु त्मनामन्दच्चित्रं दावने । अरट्वे अक्षे नहुषे सुकृत्वनि सुकृत्तराय सुक्रतुः ॥
यो म॑ इ॒मं चि॑दु॒ त्मनाम॑न्दच्चि॒त्रं दा॒वने॑ । अ॒र॒ट्वे अक्षे॒ नहु॑षे सु॒कृत्व॑नि सु॒कृत्त॑राय सु॒क्रतु॑: ॥
yó ma imáṃ cid u tmánām andac citráṃ dā́vane | araṭvé ákṣe náhuṣe su-kṛ́tvani sukṛ́t-tarāya su-krátuḥ ||
He who even to me gladdened this very self for a shining giving—at the turning axle, for Nahuṣa—he of good doing, for the better-doer, the one of luminous will.
यः । मे॒ । इ॒मम् । चि॒त् । ऊँ॒ इति॑ । त्मना॑ । अम॑न्दत् । चि॒त्रम् । दा॒वने॑ । अ॒र॒ट्वे । अक्षे॑ । नहु॑षे । सु॒ऽकृत्व॑नि । सु॒कृत्ऽत॑राय । सु॒ऽक्रतुः॑ ॥यः । मे । इमम् । चित् । ऊँ इति । त्मना । अमन्दत् । चित्रम् । दावने । अरट्वे । अक्षे । नहुषे । सुकृत्वनि । सुकृत्तराय । सुक्रतुः ॥yaḥ | me | imam | cit | oṃ iti | tmanā | amandat | citram | dāvane | araṭave | akṣe | nahuṣe | su-kṛtvani | sukṛt-tarāya | su-kratuḥ