Sukta 10.79
यो अस्मा अन्नं तृष्वादधात्याज्यैर्घृतैर्जुहोति पुष्यति । तस्मै सहस्रमक्षभिर्वि चक्षेऽग्ने विश्वतः प्रत्यङ्ङसि त्वम् ॥
यो अ॑स्मा॒ अन्नं॑ तृ॒ष्वा॒३॒॑दधा॒त्याज्यै॑र्घृ॒तैर्जु॒होति॒ पुष्य॑ति । तस्मै॑ स॒हस्र॑म॒क्षभि॒र्वि च॒क्षेऽग्ने॑ वि॒श्वत॑: प्र॒त्यङ्ङ॑सि॒ त्वम् ॥
yó asmai ánnaṁ tṛṣú ā́dadhāty ā́jyair ghṛtáir juhóti púṣyati | tásmai sahásram ákṣabhir ví cakṣe ’gne viśvátas prátyaṅ asi tvám ||
Who places food for him in the threefold (supports), who offers with clarified ghee and nourishes—toward him you look with a thousand eyes, O Agni; from every side you are turned. (Inner sense) Whoever establishes the sustaining substance in the triple foundation of the being and feeds the flame with luminous oblation, for him the divine Will opens an all-around vision: Agni becomes the many-eyed awareness, turning from all directions to protect and guide the work.
यः । अ॒स्मै॒ । अन्न॑म् । तृ॒षु । आ॒ऽदधा॑ति । आज्यैः॑ । घृ॒तैः । जु॒होति॑ । पुष्य॑ति । तस्मै॑ । स॒हस्र॑म् । अ॒क्षऽभिः॑ । वि । च॒क्षे॒ । अग्ने॑ । वि॒श्वतः॑ । प्र॒त्यङ् । अ॒सि॒ । त्वम् ॥यः । अस्मै । अन्नम् । तृषु । आदधाति । आज्यैः । घृतैः । जुहोति । पुष्यति । तस्मै । सहस्रम् । अक्षभिः । वि । चक्षे । अग्ने । विश्वतः । प्रत्यङ् । असि । त्वम् ॥yaḥ | asmai | annamḥtṛṣuḥādadhātiḥājyaiḥḥghṛtaiḥḥjuhotiḥpuṣyatiḥtasmaiḥsahasramḥakṣa-bhiḥḥviḥcakṣeḥagneḥviśvataḥḥpratyaṅḥasiḥtvam