Sukta 10.140
इष्कर्तारमध्वरस्य प्रचेतसं क्षयन्तं राधसो महः । रातिं वामस्य सुभगां महीमिषं दधासि सानसिं रयिम् ॥
इ॒ष्क॒र्तार॑मध्व॒रस्य॒ प्रचे॑तसं॒ क्षय॑न्तं॒ राध॑सो म॒हः । रा॒तिं वा॒मस्य॑ सु॒भगां॑ म॒हीमिषं॒ दधा॑सि सान॒सिं र॒यिम् ॥
iṣkartā́ram adhvarásya prá-cetasaṃ kṣáyantaṃ rā́dhaso maháḥ | rātíṃ vā́masya su-bhágāṃ mahī́m íṣaṃ dádhāsi sānasíṃ rayím ||
Thou art the fashioner of the sacrifice, the far-seeing one, the dweller in the greatness of abundance. Thou establishest the gift of delight—fortunate and vast—thou settest the mighty impulsion, the winning rayi, the plenitude of being.
इ॒ष्क॒र्तार॑म् । अ॒ध्व॒रस्य॑ । प्रऽचे॑तसम् । क्षय॑न्तम् । राध॑सः । म॒हः । रा॒तिम् । वा॒मस्य॑ । सु॒ऽभगा॑म् । म॒हीम् । इष॑म् । दधा॑सि । सा॒न॒सिम् । र॒यिम् ॥इष्कर्तारम् । अध्वरस्य । प्रचेतसम् । क्षयन्तम् । राधसः । महः । रातिम् । वामस्य । सुभगाम् । महीम् । इषम् । दधासि । सानसिम् । रयिम् ॥iṣkartāram | adhvarasya | pra-cetasam | kṣayantam | rādhasaḥ | mahaḥ | rātim | vāmasya | su-bhagām | mahīm | iṣam | dadhāsi | sānasim | rayim