अध्याय ९ — कर्णस्य प्रहारः, योधयुग्मनियोजनम्, शैनेय-कैकेययोर्युद्धविन्यासः
हतोत्साहं बल दृष्टवा किंस्विद् दुर्योधनो<ब्रवीत् | जो किसीकी सीख नहीं मानता है, जिसे अपनी विद्धत्ता और बुद्धिमत्ताका अभिमान है, उस दुर्बुद्धि, अजितेन्द्रिय दुर्योधनने अपने सेनाको हतोत्साह देखकर क्या कहा? ।। ७५ 4 कल || स्वयं वैरं महत् कृत्वा वार्यमाण: सुह्ृदूगणै:
hatotsāhaṃ balaṃ dṛṣṭvā kiṃ svid duryodhano 'bravīt | svayaṃ vairaṃ mahat kṛtvā vāryamāṇaḥ suhṛdgaṇaiḥ ||
Vaiśampāyana said: Seeing his army’s spirit broken, what indeed did Duryodhana say? Having himself brought about a great enmity, though restrained and advised by well-wishers, the ill-guided Duryodhana—proud of his learning and intellect, refusing all counsel, and with senses unconquered—spoke upon beholding his demoralized host.
वैशम्पायन उवाच