Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

Śrī Rāmacandra-avatāra — Vow, Exile, Laṅkā-vijaya, and Rāma-rājya

Concise Bhāgavata Account

रक्ष:पति: स्वबलनष्टिमवेक्ष्य रुष्ट आरुह्य यानकमथाभिससार रामम् । स्व:स्यन्दने द्युमति मातलिनोपनीते विभ्राजमानमहनन्निशितै: क्षुरप्रै: ॥ २१ ॥

rakṣaḥ-patiḥ sva-bala-naṣṭim avekṣya ruṣṭa āruhya yānakam athābhisasāra rāmam svaḥ-syandane dyumati mātalinopanīte vibhrājamānam ahanan niśitaiḥ kṣurapraiḥ

Thereafter Rāvaṇa, lord of the rākṣasas, seeing his forces destroyed, blazed with anger. Mounting his flower-adorned aerial car, he rushed toward Lord Rāmacandra, who sat upon the radiant chariot brought by Mātali, Indra’s charioteer. Then Rāvaṇa struck at Rāma with razor-sharp arrows.

रक्षः-पतिःthe lord of the Rakshasas (Ravana)
रक्षः-पतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरक्षः (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (रक्षसां पतिः)
स्व-बल-नष्टिम्the destruction of his own army
स्व-बल-नष्टिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्व (प्रातिपदिक) + बल (प्रातिपदिक) + नष्टि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया (2nd) एकवचनम्; ‘स्वस्य बलस्य नष्टिः’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
अवेक्ष्यhaving seen
अवेक्ष्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootअव√ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund) अव्यय; ‘दृष्ट्वा/अवलोक्य’
रुष्टःangered
रुष्टः:
Karta-anvaya (कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक, √रुष्)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त विशेषणम्
आरुह्यhaving mounted
आरुह्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ√रुह् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund) अव्यय; ‘आरूढ्वा’
यानकम्vehicle, chariot
यानकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयानक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd) एकवचनम्
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formसमुच्चय/अनन्तरार्थक-अव्यय (then/thereupon)
अभिससारrushed toward
अभिससार:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि√सृ (धातु)
Formलिट् (Perfect) प्रथमपुरुषः (3rd) एकवचनम्; परस्मैपदम्
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd) एकवचनम्
स्वः-स्यन्दनेin the heavenly chariot
स्वः-स्यन्दने:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootस्वः (प्रातिपदिक) + स्यन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th/Locative) एकवचनम्; ‘स्वर्गस्य स्यन्दनः’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
द्युमतिsplendid, radiant
द्युमति:
Adhikarana-anvaya (अधिकरण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्युमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th) एकवचनम्; विशेषणम् (स्यन्दने)
मातलिनाby Matali
मातलिना:
Kartr-karana (कर्ता/Agent in passive sense; or करण)
TypeNoun
Rootमातलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd) एकवचनम्
उपनीतेbrought (to him)
उपनीते:
Adhikarana-anvaya (अधिकरण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootउपनीत (कृदन्त-प्रातिपदिक, उप√नी)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th) एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त; विशेषणम् (स्यन्दने)
विभ्राजमानम्shining
विभ्राजमानम्:
Karma-anvaya (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि√भ्राज् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्तः; पुंलिङ्गे द्वितीया (2nd) एकवचनम्; विशेषणम् (रामम्)
अहनन्he struck
अहनन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√हन् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past) प्रथमपुरुषः (3rd) एकवचनम्; परस्मैपदम्
निशितैःsharp
निशितैः:
Karana-anvaya (करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिशित (कृदन्त-प्रातिपदिक, √शि/शै ‘to sharpen’)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd) बहुवचनम्; विशेषणम् (क्षुरप्रैः)
क्षुरप्रैःwith razor-edged arrows
क्षुरप्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootक्षुरप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd) बहुवचनम्; ‘क्षुर-प्र’ = razor-edged arrows (नाम)
R
Rāvaṇa
Ś
Śrī Rāma
M
Mātali

FAQs

This verse describes Ravana’s rage after his forces are destroyed and shows Rama, aided by the celestial chariot brought by Matali, striking Ravana with sharp arrows—highlighting divine justice in Rama-lila.

Mātali is the charioteer of Indra. Here he brings a radiant celestial chariot for Rama, indicating the devas’ support for Rama’s dharmic mission against Ravana.

The verse shows how attachment to power and pride leads to destructive anger, whereas alignment with dharma and divine purpose brings protection and victory—encouraging self-control and righteous action.