Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 18

वेदज्ञायातिशुचये स्नात्वा पीडापनुत्तये । होमं च कारयेत्तत्र ग्रहजाप्यविधानतः

vedajñāyātiśucaye snātvā pīḍāpanuttaye | homaṃ ca kārayettatra grahajāpyavidhānataḥ

Nachdem man sich dort zur Abwendung der Bedrängnis gebadet hat, soll man dort ein Homa nach den vorgeschriebenen Regeln der planetarischen Mantra‑Japa ausführen lassen, durch einen Veda‑Kenner von außergewöhnlicher Reinheit.

वेदज्ञायto the knower of the Veda
वेदज्ञाय:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootवेदज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन; समासः—वेदस्य ज्ञः इति षष्ठी-तत्पुरुषः
अतिशुचयेto the very pure one
अतिशुचये:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeAdjective
Rootअतिशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन; विशेषणम् (वेदज्ञाय)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया—‘having bathed’
पीडापनुत्तयेfor the removal of affliction
पीडापनुत्तये:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootपीडा-अपनुत्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन; समासः—पीडायाः अपनुत्तिः इति षष्ठी-तत्पुरुषः
होमम्a fire-offering (homa)
होमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहोम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
कारयेत्should have (it) performed
कारयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (Imperative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; णिच्-प्रयोग (causative)—‘should cause to be done/should have performed’
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
ग्रहजाप्यविधानतःaccording to the prescribed method of planetary japa
ग्रहजाप्यविधानतः:
Hetu/Prakara (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootग्रह-जाप्य-विधान (प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-तसिल् (ablatival adverb) ‘-तः’; समासः—(i) ग्रहस्य जाप्यम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः, (ii) जाप्यस्य विधानम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः; अर्थः—‘विधानानुसारतः’

Brahmā (deduced: Vaiṣṇavakhaṇḍa dialogic style)

Tirtha: Ayodhyā-kṣetra (Sarayū-associated śānti tīrtha)

Type: kshetra

Scene: A purified Veda-knower priest leads graha-mantra japa and homa after the devotee’s snāna; ritual order and cleanliness emphasized.

G
graha (planetary deities)

FAQs

Sacred bathing and properly guided Vedic ritual, done with purity and right method, are praised as dhārmic means to remove suffering.

A tīrtha within Ayodhyā’s sacred geography (Ayodhyāmāhātmya context), where snāna and homa are said to be especially efficacious.

Snāna (bathing) followed by homa (fire-offering) performed according to graha-japa regulations, ideally with a learned and very pure Veda-knower.