Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 72

विभोर्गुप्तहरेस्तत्र संगमस्नानपूर्विका । गोप्रतारे च तीर्थेऽस्मिन्सरयूघर्घराश्रिते । स्नात्वा देवोऽर्चनीयोऽयं सर्वकामफलप्रदः

vibhorguptaharestatra saṃgamasnānapūrvikā | gopratāre ca tīrthe'sminsarayūghargharāśrite | snātvā devo'rcanīyo'yaṃ sarvakāmaphalapradaḥ

Dort, für den mächtigen Herrn Guptahari, beginnt der Ritus mit dem Bad an der Flussmündung. An diesem Tīrtha Gopratāra, gelegen an Sarayū und Ghargharā, soll man nach dem Bad diese Gottheit verehren, denn sie verleiht die Früchte aller Wünsche.

vibhoḥof the Lord
vibhoḥ:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvibhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
guptahareḥof Guptahari
guptahareḥ:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootgupta-hari (प्रातिपदिक; गुप्त + हरि)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; कर्मधारयः
tatrathere
tatra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (there)
saṃgamasnānapūrvikāpreceded by bathing at the confluence
saṃgamasnānapūrvikā:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaṃgama-snāna-pūrvikā (प्रातिपदिक; संगम + स्नान + पूर्विका)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (यात्रा इत्यध्याहार्य/पूर्वोक्त-यात्रा); अर्थः—‘संगमस्नानं पूर्वं यस्याः’
gopratāreat Gopratāra
gopratāre:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootgopratāra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (and)
tīrthein the sacred ford/place
tīrthe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roottīrtha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
asminin this
asmin:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; सर्वनाम
sarayūghargharāśritesituated on/connected with Sarayū and Ghargharā
sarayūghargharāśrite:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarayū-ghargharā-āśrita (प्रातिपदिक; सरयू + घर्घरा + आश्रित)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषणम् (तीर्थे/अस्मिन्); समासः—सरयू-घर्घरयोः आश्रितम्
snātvāhaving bathed
snātvā:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√snā (धातु) + त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund)
devaḥthe deity
devaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
arcanīyaḥis to be worshipped
arcanīyaḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√arc (धातु) + anīya (कृदन्त)
Formअनीयर्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘पूजनीयः’
ayamthis (one)
ayam:
Karta (Subject complement/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
sarvakāmaphalapradaḥbestower of the fruits of all desires
sarvakāmaphalapradaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva-kāma-phala-prada (प्रातिपदिक; सर्व + काम + फल + प्रद)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (देवस्य); समासः—सर्वकामानां फलम् प्रददाति

Agastya (contextual narration)

Tirtha: Gopratāra tīrtha (Sarayū–Ghargharā saṅgama)

Type: sangam

Listener: viprendra (implied)

Scene: Pilgrims at a river confluence; two streams meet; after snāna they approach a shrine of Guptahari—Viṣṇu in a slightly hidden/‘gupta’ aspect—offering flowers and tulasī.

G
Guptahari
G
Gopratāra
S
Sarayū
G
Ghargharā

FAQs

Purāṇic dharma unites place, rite, and devotion: saṅgama-snānā purifies, and worship of Hari completes the pilgrimage with spiritual and worldly fruits.

Gopratāra tīrtha at the Sarayū–Ghargharā confluence, associated with Guptahari.

Perform saṅgama-snānā first, then worship (arcana) Guptahari at Gopratāra for sarvakāma-phala.