Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 55

अगस्त्य उवाच । शापाद्भीतः स सौमित्रिर्द्रुतं गत्वा तयोः पुरः । मुनिं निवेदयामास रामाग्रे दर्शनार्थिनम् । दुर्वाससं तपोराशिमत्रिनन्दनमागतम्

agastya uvāca | śāpādbhītaḥ sa saumitrirdrutaṃ gatvā tayoḥ puraḥ | muniṃ nivedayāmāsa rāmāgre darśanārthinam | durvāsasaṃ taporāśimatrinandanamāgatam

Agastya sprach: Aus Furcht vor dem Fluch eilte Saumitri (Lakṣmaṇa) zu den beiden (Rāma und Kāla) und meldete Rāma, der Weise Durvāsā—Atris Sohn, ein großer Schatz der Askese—sei gekommen und begehre eine Audienz.

अगस्त्यःAgastya
अगस्त्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअगस्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
शापात्from the curse
शापात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन
भीतःafraid
भीतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभी (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to subject)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सौमित्रिःSaumitrī (Lakṣmaṇa)
सौमित्रिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
द्रुतम्quickly
द्रुतम्:
Kriya-vishesana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootद्रुत (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootगम् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
तयोःof the two (Rāma and Lakṣmaṇa)
तयोः:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्विवचन-रूप, षष्ठी/सप्तमी-विभक्ति (Genitive/Locative), द्विवचन; अत्र षष्ठी (of the two)
पुरःin front (of)
पुरः:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरस् (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्यय (उपसर्गसदृश/पूर्वदेशवाचक; adverb/preposition-like)
मुनिम्the sage
मुनिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
निवेदयामासinformed/announced
निवेदयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि+विद् (धातु) (causative/णिजन्त)
Formणिजन्त-धातु (causative), लिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन
रामाग्रेin front of Rāma
रामाग्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootराम + अग्र (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (रामस्य अग्रे), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
दर्शनार्थिनम्seeking an audience (sight)
दर्शनार्थिनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootदर्शन + अर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी/षष्ठी-तत्पुरुष (दर्शनस्य अर्थी), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to मुनिम्)
दुर्वाससम्Durvāsas
दुर्वाससम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुर्वासस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तपोराशिम्a heap of austerity (very austere one)
तपोराशिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् + राशि (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (तपसां राशिः), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणार्थे (appositional to दुर्वाससम्)
अत्रिनन्दनम्son of Atri
अत्रिनन्दनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअत्रि + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (अत्रेः नन्दनः), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समानाधिकरण (to दुर्वाससम्)
आगतम्arrived
आगतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootआ+गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to दुर्वाससम्)

Agastya

Tirtha: Ayodhyā

Type: kshetra

Scene: Lakṣmaṇa, anxious yet composed, rushes from the gate toward Rāma’s presence; the narration names Durvāsā as Atri’s son, blazing with tapas, heightening the gravity of the report.

A
Agastya
L
Lakṣmaṇa (Saumitri)
R
Rāma
K
Kāla (Time personified)
D
Durvāsā
A
Atri

FAQs

A king’s dharma includes prompt, respectful reception of powerful sages; neglect invites grave consequences.

Ayodhyā is the sacred setting; the narrative supports Ayodhyā’s Māhātmya by portraying Rāma’s exemplary dharma there.

No explicit rite is prescribed; the implied dharma is immediate hospitality and honoring a tapasvī (ascetic sage).