Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 41

एकातपत्रां पृथिवीं बुभुजे स नराधिपः । त्रैलोक्यनाथेति महानृपेति संग्रामविद्याकुशलेति नित्यम् । त्रैलोक्यलक्ष्मीकुचकामुकेति संस्तूयते चारणबंदिवृन्दैः

ekātapatrāṃ pṛthivīṃ bubhuje sa narādhipaḥ | trailokyanātheti mahānṛpeti saṃgrāmavidyākuśaleti nityam | trailokyalakṣmīkucakāmuketi saṃstūyate cāraṇabaṃdivṛndaiḥ

Jener König genoss die Erde unter einem einzigen Schirm, als alleiniger Souverän. Scharen von cāraṇas und Barden priesen ihn stets als „Herr der drei Welten“, „Großkönig“, „kundig in der Kriegskunst“ und „Geliebter an der Brust Lakṣmīs, des Glücks der drei Welten“.

एक-आतपत्राम्having one umbrella/one sovereign canopy (i.e., under one rule)
एक-आतपत्राम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक) + आतपत्र (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (पृथिवीम्)
पृथिवीम्the earth
पृथिवीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपृथिवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
बुभुजेenjoyed/ruled
बुभुजे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; सर्वनाम
नर-अधिपःking/lord of men
नर-अधिपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक) + अधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
त्रैलोक्य-नाथ-इति(as) 'Lord of the three worlds'
त्रैलोक्य-नाथ-इति:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रैलोक्य (प्रातिपदिक) + नाथ (प्रातिपदिक) + इति (अव्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इति-समाप्ति (quotative)
महानृप-इति(as) 'great king'
महानृप-इति:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहान् (प्रातिपदिक) + नृप (प्रातिपदिक) + इति (अव्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इति-समाप्ति
संग्राम-विद्या-कुशल-इति(as) 'skilled in the science of war'
संग्राम-विद्या-कुशल-इति:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसंग्राम (प्रातिपदिक) + विद्या (प्रातिपदिक) + कुशल (प्रातिपदिक) + इति (अव्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इति-समाप्ति
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषणम्/adverb)
त्रैलोक्य-लक्ष्मी-कुच-कामुक-इति(as) 'lover of the breasts of the Fortune of the three worlds' (i.e., enjoyer of universal prosperity)
त्रैलोक्य-लक्ष्मी-कुच-कामुक-इति:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रैलोक्य (प्रातिपदिक) + लक्ष्मी (प्रातिपदिक) + कुच (प्रातिपदिक) + कामुक (प्रातिपदिक) + इति (अव्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इति-समाप्ति
संस्तूयतेis praised
संस्तूयते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्तु (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
चारण-बन्दि-वृन्दैःby groups of Cāraṇas and bards
चारण-बन्दि-वृन्दैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootचारण (प्रातिपदिक) + बन्दि (प्रातिपदिक) + वृन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; करणम् (स्तुतिकर्तृ-समूहः)

Nārada (contextual, panegyric narration)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A universal monarch under a single white umbrella (chatra), seated on a jeweled throne; cāraṇas and bards in semicircle reciting epithets; banners, conches, and court regalia emphasizing ‘lord of three worlds’.

N
Narādhipa (king)
C
Cāraṇa
B
Baṃdi
T
Trailokya
L
Lakṣmī (as royal fortune)

FAQs

Ideal kingship is depicted as world-protecting order—valor joined with legitimacy and prosperity.

The royal prosperity described is part of the narrative atmosphere within Vastrāpathakṣetra Māhātmya (Prabhāsa).

No direct rite; the verse is panegyric, presenting the fruits of dharmic rule.