Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

कथं तुष्यसि मर्त्यानां क्षेत्रे तत्र विचेतसाम् । जप्तं दत्तं हुतं यष्टं तपस्तप्तं कृतं च यत् । प्रभासे तु महाक्षेत्रे कस्मात्तत्राक्षयं भवेत्

kathaṃ tuṣyasi martyānāṃ kṣetre tatra vicetasām | japtaṃ dattaṃ hutaṃ yaṣṭaṃ tapastaptaṃ kṛtaṃ ca yat | prabhāse tu mahākṣetre kasmāttatrākṣayaṃ bhavet

Wie kannst du an den Sterblichen in jenem Kṣetra Wohlgefallen finden, selbst wenn ihr Geist zerstreut ist? Und warum werden Japa, Gabe, Feueropfer, Opferhandlung, Askese und alles, was in Prabhāsa — dem großen Kṣetra — getan wird, unvergänglich und unerschöpflich?

कथम्how
कथम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
तुष्यसिyou are pleased
तुष्यसि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन, परस्मैपद
मर्त्यानाम्of mortals
मर्त्यानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन (Plural)
क्षेत्रेin the sacred field
क्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
विचेतसाम्of the distracted/heedless
विचेतसाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविचेतस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; विशेषण (qualifying मर्त्यानाम्)
जप्तम्(what is) muttered/recited
जप्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजप् (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom./Acc.), एकवचन; कर्मवाच्य-भावे ‘that which is recited’
दत्तम्(what is) given (as gift)
दत्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदा (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
हुतम्(what is) offered in fire
हुतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहु (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
यष्टम्(what is) sacrificed/performed as yajña
यष्टम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयज् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; उत्तरपद-पूर्वाङ्ग (in compound)
तप्तम्(austerity) practiced
तप्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतप् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘performed (austerity)’
कृतम्(what is) done
कृतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
यत्whatever (that)
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धक (relative)
प्रभासेin Prabhāsa
प्रभासे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषणार्थक-अव्यय (particle: but/indeed)
महाक्षेत्रेin the great sacred field
महाक्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहा + क्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; कर्मधारय (महच्च तत् क्षेत्रम्)
कस्मात्why/from what cause
कस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नार्थक-अव्ययप्राय (ablatival interrogative) = ‘for what reason/why’
तत्रthere
तत्र:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
अक्षयम्imperishable
अक्षयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअक्षय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; विशेषण (qualifying implicit फलम्/पुण्यम्)
भवेत्would become/should be
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद

Devī (Satī/Pārvatī)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Śaṅkara

Scene: Devī asks a profound question: why Śiva is pleased even with distracted mortals in Prabhāsa, and why all rites there become imperishable; symbolic imagery of offerings, japa beads, fire altar, and ascetic practice surrounding the kṣetra.

D
Devī Satī
Ś
Śiva
P
Prabhāsa
J
Japa
D
Dāna
H
Homa
Y
Yajña
T
Tapas

FAQs

Certain supreme kṣetras magnify merit; the verse asks for the theological basis of ‘akṣaya’ fruit at Prabhāsa.

Prabhāsa is called a mahākṣetra where spiritual acts yield imperishable results.

Japa, dāna, homa, yajña, and tapas are listed as acts whose fruit becomes akṣaya in Prabhāsa.