Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 50

हरिणश्चाथ वज्रश्च न्यंकुः कपिल एव च । तपस्तप्यंति तत्रस्थाः स्वाध्यायासक्तमानसाः

hariṇaścātha vajraśca nyaṃkuḥ kapila eva ca | tapastapyaṃti tatrasthāḥ svādhyāyāsaktamānasāḥ

Hariṇa, Vajra, Nyaṅku und Kapila—die dort verweilten—übten Askese (tapas), den Geist dem svādhyāya, dem Studium und der Rezitation der Veden, hingegeben.

हरिणःHariṇa (a sage)
हरिणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (ऋषि-नाम)
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अथthen/also
अथ:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरबोधक अव्यय (sequencing particle)
वज्रःVajra (a sage)
वज्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवज्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (ऋषि-नाम)
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
न्यङ्कुःNyaṅku (a sage)
न्यङ्कुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootन्यङ्कु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (ऋषि-नाम)
कपिलःKapila (a sage)
कपिलः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकपिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (ऋषि-नाम)
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (emphasis)
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मरूपे
तप्यन्तिthey practice/perform (austerity)
तप्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतप् (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन
तत्रस्थाःstaying there
तत्रस्थाः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootतत्र (अव्यय) + स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (qualifying the sages)
स्वाध्यायासक्तमानसाःwhose minds are attached to self-study
स्वाध्यायासक्तमानसाः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वाध्याय + आसक्त + मानस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुपद-समास; विशेषण

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced for Prabhāsa Khaṇḍa narration)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: The four sages—Hariṇa, Vajra, Nyaṅku, and Kapila—sit in a simple āśrama clearing near Prabhāsa, each with a palm-leaf manuscript or prayer beads, a small sacred fire between them; their lips move in steady svādhyāya as the sea breeze passes through nearby trees.

H
Hariṇa
V
Vajra
N
Nyaṅku
K
Kapila
S
Svādhyāya
T
Tapas
P
Prabhāsa Kṣetra

FAQs

The ideal use of a tīrtha is disciplined practice—tapas and svādhyāya—through which the place’s sanctity becomes lived dharma.

Prabhāsa Kṣetra as a seat for austerity and Vedic recitation.

Svādhyāya (scriptural recitation/study) and tapas (austerity) are highlighted as the sages’ core observances.