Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 88

तद्वदग्रे च माहात्म्यं तामसेषु शिवस्य हि । संकीर्णे च सरस्वत्याः पितॄणां च निगद्यते

tadvadagre ca māhātmyaṃ tāmaseṣu śivasya hi | saṃkīrṇe ca sarasvatyāḥ pitṝṇāṃ ca nigadyate

Ebenso ist in tāmasa Zyklen die vorderste Herrlichkeit wahrlich die Śivas. Und im gemischten (saṃkīrṇa) Typ wird die Größe Sarasvatīs und auch der Pitṛs, der heiligen Ahnen, verkündet.

तद्वत्likewise
तद्वत्:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतद्वत् (अव्यय/तद्धित)
Formउपमानार्थक-अव्यय (adverb: likewise)
अग्रेnext, further
अग्रे:
Adhikarana (Adverbial location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअग्र (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-एकवचन-रूपेण अव्ययीभूत (locative used adverbially: ‘in front/next/thereafter’)
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
माहात्म्यम्glory
माहात्म्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
तामसेषुin tāmasa (dark)
तामसेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootतामस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचन
शिवस्यof Śiva
शिवस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-निपात (particle: indeed)
संकीर्णेin the mixed (type)
संकीर्णे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसंकीर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; (सन्दर्भे ‘संकीर्णे (काले/कल्पे)’ इति अधिकरणम्)
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
सरस्वत्याःof Sarasvatī
सरस्वत्याः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसरस्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
पितॄणाम्of the Pitṛs (ancestors)
पितॄणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
निगद्यतेis stated, is said
निगद्यते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + गद् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A fourfold tableau: Śiva’s austere radiance, Sarasvatī with vīṇā and manuscripts, and Pitṛs receiving tarpaṇa at a tīrtha; sages explain the saṃkīrṇa kalpa.

Ś
Śiva
S
Sarasvatī
P
Pitṛs
T
tamas

FAQs

It explains that Purāṇic focus can vary—some emphasize Śiva, others ancestral rites or Sarasvatī—according to the guṇa-framework.

No single tīrtha is named; this is thematic classification within Prabhāsa Kṣetra’s broader instructional narrative.

Only indirectly by mentioning Pitṛs (ancestral focus), but no specific śrāddha or rite is detailed in this verse.