Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

उत्तानपादनृपतेः पुत्रोऽभूद्ध्रुवसंज्ञितः । महात्मा ज्ञानसंपन्नः सर्वज्ञः प्रियदर्शनः

uttānapādanṛpateḥ putro'bhūddhruvasaṃjñitaḥ | mahātmā jñānasaṃpannaḥ sarvajñaḥ priyadarśanaḥ

Dem König Uttānapāda wurde ein Sohn geboren, Dhruva genannt — großherzig, mit wahrer Erkenntnis begabt, in allem weise und von anmutiger Erscheinung.

उत्तानपादनृपतेःof King Uttānapāda
उत्तानपादनृपतेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootउत्तानपाद + नृपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; तत्पुरुष: उत्तानपादः नृपतिः (proper name + king)
पुत्रःson
पुत्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
अभूत्was; came to be
अभूत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलुङ् (Aorist), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
ध्रुवसंज्ञितःnamed Dhruva
ध्रुवसंज्ञितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootध्रुव + संज्ञित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (संज्ञा + क्त); तत्पुरुष: ध्रुव-नाम्ना संज्ञितः (named Dhruva)
महात्माgreat-souled
महात्मा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय: महत् + आत्मा
ज्ञानसंपन्नःendowed with knowledge
ज्ञानसंपन्नः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्ञान + संपन्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (सम्+पद्); तत्पुरुष: ज्ञानेन संपन्नः (endowed with knowledge)
सर्वज्ञःall-knowing
सर्वज्ञः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्वज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय: सर्वं जानाति इति
प्रियदर्शनःpleasing to behold
प्रियदर्शनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रिय + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष/कर्मधारय-प्राय: प्रियं दर्शनं यस्य/प्रियं दर्शनम्

Narrator (contextual Purāṇic narrator, likely Sūta/Lomaharṣaṇa in Māhātmya narration)

Listener: Devī (Pārvatī)

Scene: A royal court tableau introducing young Dhruva—radiant, composed, and wise—standing near King Uttānapāda; the scene foreshadows his later ascetic turn.

U
Uttānapāda
D
Dhruva

FAQs

Purāṇic greatness is rooted in inner knowledge (jñāna) and virtue, not merely birth—Dhruva is introduced as spiritually qualified.

The broader passage belongs to Prabhāsakṣetra Māhātmya, preparing Dhruva’s connection to Prabhāsa.

None in this verse; it functions as narrative introduction.