Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 32

नीलीरक्तं यदा वस्त्रं विप्रस्त्वंगेषु धारयेत् । अहोरात्रोषितो भूत्वा पञ्चगव्येन शुद्ध्यति

nīlīraktaṃ yadā vastraṃ viprastvaṃgeṣu dhārayet | ahorātroṣito bhūtvā pañcagavyena śuddhyati

Wenn ein Brāhmaṇa zufällig blau-rote Kleidung am Körper trägt, dann wird er, nachdem er einen Tag und eine Nacht in Enthaltsamkeit verbracht hat, durch Pañcagavya gereinigt.

नीलीरक्तम्blue-and-red
नीलीरक्तम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनीली (प्रातिपदिक) + रक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (वर्णद्वन्द्वः), द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘blue and red’ qualifying ‘वस्त्रं’
यदाwhen
यदा:
Adhikarana (Time/काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb) ‘when’
वस्त्रम्a garment
वस्त्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विप्रःa brāhmaṇa
विप्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तुindeed/and
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle)
अङ्गेषुon (his) limbs
अङ्गेषु:
Adhikarana (Location/देश-अधिकरण)
TypeNoun
Rootअङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; ‘on the limbs/body’
धारयेत्should wear
धारयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; ‘should wear’
अहोरात्रोषितःhaving spent a day and a night
अहोरात्रोषितः:
Karta (Subject complement/कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअहोरात्र (प्रातिपदिक) + उषित (कृदन्त, √वस् ‘to dwell’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः + क्त-प्रत्ययान्तः; ‘having stayed for a day and night’
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive); ‘having become’
पञ्चगव्येनwith pañcagavya
पञ्चगव्येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपञ्च (संख्या-प्रातिपदिक) + गव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समासः ‘five products of the cow’ (pañcagavya)
शुद्ध्यतिis purified
शुद्ध्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootशुध् (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; ‘becomes purified’

Skanda (deduced from Prabhāsa Khaṇḍa māhātmya narration style)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A brāhmaṇa, having erred in attire, sits in restraint through day and night; at dawn he receives pañcagavya from an elder, then approaches the tīrtha with renewed purity.

V
Vipra (Brāhmaṇa)
P
Pañcagavya

FAQs

When a rule is broken, Purāṇic dharma provides a remedial path—atonement and purification—so the practitioner can return to right conduct.

The broader context remains Prabhāsakṣetra-māhātmya, where such purity rules govern observances performed in/for Prabhāsa.

Ahorātra abstinence followed by pañcagavya purification for a vipra who wore blue-red cloth.