Previous Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 116

इति श्रीस्कान्दे महापुराण एकाशीतिसाहस्र्यां सहितायां सप्तमे प्रभासखण्डे प्रथमे प्रभासक्षेत्रमाहात्म्ये शंखोदककुण्डेश्वरीगौरीमाहात्म्यवर्णनंनाम षोडशोत्तरशततमोऽध्यायः

iti śrīskānde mahāpurāṇa ekāśītisāhasryāṃ sahitāyāṃ saptame prabhāsakhaṇḍe prathame prabhāsakṣetramāhātmye śaṃkhodakakuṇḍeśvarīgaurīmāhātmyavarṇanaṃnāma ṣoḍaśottaraśatatamo'dhyāyaḥ

So endet im verehrten Skanda-Mahāpurāṇa—innerhalb der Sammlung von einundachtzigtausend Versen—im siebten Abschnitt, dem Prabhāsa-Khaṇḍa, in der ersten Abteilung: Prabhāsakṣetra-Māhātmya, das 116. Kapitel mit dem Titel „Darlegung der Māhātmya von Śaṅkhodaka, Kuṇḍeśvarī und Gaurī“.

इतिthus
इति:
Sambandha (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्ययम्; वाक्यसमाप्त्यर्थक-निपातः (quotative/end marker)
श्री-स्कान्देin the revered Skanda (Purāṇa)
श्री-स्कान्दे:
Adhikarana (Textual locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + स्कान्द (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (‘श्रीमान् स्कान्दः’); नपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ग्रन्थ-निर्देशे
महापुराणेin the Mahāpurāṇa
महापुराणे:
Adhikarana (Textual locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहापुराण (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (‘महच्च तत् पुराणम्’); नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
एकाशीतिसाहस्र्याम्in the (collection of) eighty-one thousand (verses)
एकाशीतिसाहस्र्याम्:
Adhikarana (Textual locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootएकाशीति (संख्या-प्रातिपदिक) + साहस्री (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समासः (numerical compound: ‘81-thousand’); स्त्रीलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
सहितायाम्in the compilation/collection
सहितायाम्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘एकाशीतिसाहस्र्याम्’ इत्यस्य विशेषणम् (in the compilation)
सप्तमेin the seventh
सप्तमे:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘खण्डे’ इत्यस्य विशेषणम्
प्रभास-खण्डेin the Prabhāsa section
प्रभास-खण्डे:
Adhikarana (Textual locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक) + खण्ड (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (‘प्रभासस्य खण्डः’); पुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रथमेin the first
प्रथमे:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रथम (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘माहात्म्ये’ इत्यस्य विशेषणम्
प्रभास-क्षेत्र-माहात्म्येin the Māhātmya of the Prabhāsa sacred field
प्रभास-क्षेत्र-माहात्म्ये:
Adhikarana (Textual locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक) + क्षेत्र (प्रातिपदिक) + माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष-श्रृङ्खला (‘प्रभासस्य क्षेत्रम्’ + ‘क्षेत्रस्य माहात्म्यम्’); नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
शंखोदक-कुण्डेश्वरी-गौरी-माहात्म्य-वर्णनम्the narration of the greatness of Śaṅkhodaka, Kuṇḍeśvarī, and Gaurī
शंखोदक-कुण्डेश्वरी-गौरी-माहात्म्य-वर्णनम्:
Samjna (Title/नाम)
TypeNoun
Rootशंखोदक (प्रातिपदिक) + कुण्डेश्वरी (प्रातिपदिक) + गौरी (प्रातिपदिक) + माहात्म्य (प्रातिपदिक) + वर्णन (प्रातिपदिक)
Formबहुपद-तत्पुरुषः (determinative chain: ‘...माहात्म्यस्य वर्णनम्’); नपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; अध्याय-शीर्षक-रूपे
नामnamed
नाम:
Samjna (Naming marker)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्ययम्; नामार्थक-निपातः (marker ‘named/called’)
षोडशोत्तर-शततमःthe one hundred and sixteenth
षोडशोत्तर-शततमः:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootषोडशोत्तर (प्रातिपदिक) + शततम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (numerical determinative: ‘शततमः + षोडशोत्तरः’ = 116th); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘अध्यायः’ इत्यस्य विशेषणम्
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

Redactional colophon (textual closure marker)

Tirtha: Śaṅkhodaka; Kuṇḍeśvarī; Gaurī (chapter topic)

Type: kund

Listener: null

Scene: A manuscript colophon scene: palm-leaf/folio with the chapter title; a reciter concludes the chapter before a small assembly of pilgrims, with Prabhāsa shrine silhouettes behind.

S
Skanda Mahāpurāṇa
P
Prabhāsa Khaṇḍa
P
Prabhāsakṣetra Māhātmya
Ś
Śaṅkhodaka
K
Kuṇḍeśvarī
G
Gaurī

FAQs

This is a colophon; it primarily authenticates the textual unit and its devotional theme rather than teaching a separate doctrine.

Prabhāsa-kṣetra, specifically the Śaṅkhodaka/Kuṇḍeśvarī/Gaurī complex highlighted by the chapter title.

None; this verse functions as a chapter-ending identification and cataloguing statement.