Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

नग्नां तां क्रीडतीं वीक्ष्य यतिर्मदनपूरितः । दैवाग्निभ्रंशितो मार्गात्सहसा च विमोहितः

nagnāṃ tāṃ krīḍatīṃ vīkṣya yatirmadanapūritaḥ | daivāgnibhraṃśito mārgātsahasā ca vimohitaḥ

Als er sie nackt und spielend sah, wurde der Asket von Begierde erfüllt. Plötzlich, als wäre er durch das Feuer des Schicksals vom Pfad gestoßen, fiel er in Verblendung.

नग्नाम्naked
नग्नाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनग्न (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘naked’ (qualifying ताम्)
ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
क्रीडतीम्playing
क्रीडतीम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootक्रीड् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘playing’
वीक्ष्यhaving seen
वीक्ष्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootवि-ईक्ष् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having seen’
यतिःascetic
यतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मदनपूरितःfilled with desire
मदनपूरितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमदन + पूरित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषार्थ (मदनेन पूरितः = filled with love/desire)
दैवाग्निभ्रंशितःled astray by fate
दैवाग्निभ्रंशितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदैव + अग्नि + भ्रंशित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययार्थ ‘caused to fall/stray’; दैवेन (दैवात्) अग्निभ्रंशितः इत्यर्थः
मार्गात्from the path
मार्गात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; अपादान (from the path)
सहसाsuddenly
सहसा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: suddenly)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
विमोहितःbewildered
विमोहितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि-मुह् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृत्; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘bewildered’

Vasiṣṭha (continuing the narrative)

Tirtha: Gaṅgā (Kāśī-tīra)

Type: ghat

Listener: Dilīpa

Scene: The ascetic, upon seeing the nude woman playing in the water, is struck by sudden desire; his posture shifts from composed meditation to startled agitation, as if a fiery fate knocks him off the path into delusion.

V
Vasiṣṭha
Y
Yati (ascetic)
M
Madana (Kāma)

FAQs

Even advanced practitioners must guard the senses; a single lapse of attention can lead to moha and a fall from discipline.

The larger story is set in Kāśī, though this verse focuses on the ascetic’s inner struggle rather than the site’s merit.

None; it implicitly stresses brahmacarya/self-restraint as a lived discipline.