Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 6

अन्याश्च सरितः सर्वाः सिन्धुशोणौ नदौ तथा । पंचाशत्कोटिभिस्तीर्थैर्दिग्भागे ह्युत्तरे स्थिताः । लंपटाः कृष्णसेवायां पश्यतो द्वारकां मुहुः

anyāśca saritaḥ sarvāḥ sindhuśoṇau nadau tathā | paṃcāśatkoṭibhistīrthairdigbhāge hyuttare sthitāḥ | laṃpaṭāḥ kṛṣṇasevāyāṃ paśyato dvārakāṃ muhuḥ

Und auch alle anderen Flüsse — samt Sindhu und Śoṇa — standen im nördlichen Viertel, begleitet von fünfzig Krore an Tīrthas. In leidenschaftlicher Hingabe zum Dienst an Kṛṣṇa schauten sie Dvārakā immer wieder.

अन्याःother
अन्याः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural); विशेषण
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
सरितःrivers
सरितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसरित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
सर्वाःall
सर्वाः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural); विशेषण
सिन्धुशोणौSindhu and Śoṇa
सिन्धुशोणौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसिन्धु + शोण (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), द्विवचन (Dual); द्वन्द्व-समास
नदौtwo rivers
नदौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), द्विवचन (Dual)
तथाlikewise, also
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
पञ्चाशत्कोटिभिःwith fifty crores (of)
पञ्चाशत्कोटिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपञ्चाशत् + कोटि (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन (Plural); संख्यापूर्वक-तत्पुरुष (numeral-determinative)
तीर्थैःwith sacred fords/pilgrimage-places
तीर्थैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन (Plural)
दिग्भागेin the region of a direction (quarter)
दिग्भागे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदिक् + भाग (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); तत्पुरुष-समास
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
उत्तरेin the northern (part)
उत्तरे:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); विशेषण (दिग्भागे इति पदस्य)
स्थिताःsituated, stationed
स्थिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकृदन्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (सरितः इत्यादीनां विशेषणम्)
लम्पटाःeager, ardent
लम्पटाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootलम्पट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural); विशेषण
कृष्णसेवायाम्in the service of Kṛṣṇa
कृष्णसेवायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकृष्ण + सेवा (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); षष्ठी-तत्पुरुष (genitive-determinative)
पश्यतःof (one who is) seeing
पश्यतः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootपश् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle); पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
द्वारकाम्Dvārakā
द्वारकाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्वारका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
मुहुःagain and again, repeatedly
मुहुः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb of frequency)

Śrī Prahlāda (continuing narration)

Tirtha: Dvārakā (as the object of repeated darśana)

Type: kshetra

Listener: Sages/assembly (implied)

Scene: A vast northern encampment of personified rivers and innumerable tīrtha-spirits, with Sindhu and Śoṇa prominent; all gaze toward the shining sea-city Dvārakā, repeatedly turning their faces in longing service to Kṛṣṇa.

S
Sindhu
Ś
Śoṇa
T
Tīrthas
K
Kṛṣṇa
D
Dvārakā

FAQs

The highest fruit of tīrtha is devotion—pilgrimage culminates in Kṛṣṇa-sevā and repeated darśana of the sacred dhāma.

Dvārakā, repeatedly beheld by innumerable tīrthas gathered around her.

No formal rite is stated; the emphasis is on sevā (devotional service) and repeated darśana (beholding) of Dvārakā.