Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 18

एतस्मिन्नन्तरे तत्र व्योममार्गेण नारदः । गायन्गुणान्भगवतो वीणापाणिः समागतः

etasminnantare tatra vyomamārgeṇa nāradaḥ | gāyanguṇānbhagavato vīṇāpāṇiḥ samāgataḥ

Unterdessen kam Nārada auf dem Himmelsweg dorthin, die Vīṇā in der Hand, und besang die Tugenden des seligen Herrn.

एतस्मिन्in this
एतस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्; सर्वनाम
अन्तरेin the interval
अन्तरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्; 'अन्तरे' = 'अन्तर' शब्दस्य सप्तमी
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्ययम्; देशवाचक-अव्यय (adverb of place)
व्योम-मार्गेणby the path of the sky
व्योम-मार्गेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootव्योमन् (प्रातिपदिक) + मार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (व्योम्नः मार्गः)
नारदःNārada
नारदः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्
गायन्singing
गायन्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्तः (शतृ-प्रत्यय/Present active participle), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; परस्मैपदी
गुणान्qualities, virtues
गुणान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), बहुवचनम्
भगवतःof the Lord
भगवतः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), एकवचनम्
वीणा-पाणिःhaving a vīṇā in hand
वीणा-पाणिः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवीणा (प्रातिपदिक) + पाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—बहुव्रीहिः (वीणा पाणौ यस्य सः)
समागतःarrived
समागतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+आ+गम् (धातु)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्यय/Past passive participle), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपसर्गौ—सम्, आ; कर्तरि प्रयोगे 'arrived'

Narrator (Purāṇic narrator in Dvārakā Māhātmya context)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Scene: Nārada descends through the sky-path, vīṇā in hand, singing the Lord’s virtues as he arrives at the seashore scene—his presence shifts the atmosphere from grief to devotional uplift.

N
Nārada
B
Bhagavān (Lord)
V
vīṇā

FAQs

Kīrtana—singing the Lord’s virtues—is portrayed as a divine, world-moving act associated with sages like Nārada.

Dvārakā is the narrative locus; the verse supports its Māhātmya by showing great sages visiting it.

Implied devotional practice: guṇa-kīrtana (praising the Lord), though no formal rite is commanded.