Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

रममाणे रमानाथे रामाभिरमणे हरौ । एकदा तु समासीने सभायां यदुसत्तमे

ramamāṇe ramānāthe rāmābhiramaṇe harau | ekadā tu samāsīne sabhāyāṃ yadusattame

Einst, als Hari—der Herr der Ramā (Śrī)—sich in der Gemeinschaft der rāmāḥ (der edlen Frauen) erfreute, saß Er in der Versammlung als der Vornehmste unter den Yadu.

रममाणेwhile (he) was sporting/delighting
रममाणे:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeVerb
Rootरम् (धातु) → रममाण (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले (लट्-अर्थे) शतृ/शानच्-प्रत्ययान्तः वर्तमानकृदन्तः; पुल्लिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे सप्तमी एकवचन (locative singular) — ‘रममाणे’
रमानाथेin/with the Lord of Ramā (Lakṣmī)
रमानाथे:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरमा + नाथ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (रमायाः नाथः); पुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
रामाभिरमणेin the delight/pleasure of Ramā
रामाभिरमणे:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरमा + अभिरमण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (रमायाः अभिरमणम्); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
हरौin Hari (Viṣṇu/Kṛṣṇa)
हरौ:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
एकदाonce
एकदा:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootएकदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्धसूचक (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विरोध/अन्वयार्थक
समासीनेwhen (he) was seated
समासीने:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeVerb
Rootसम्-आस् (धातु) → समासीन (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः भूतकृदन्तः (past participle); पुल्लिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे सप्तमी एकवचन — ‘समासीने’
सभायाम्in the assembly hall
सभायाम्:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसभा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
यदुसत्तमेin/with the best of the Yadus
यदुसत्तमे:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयदु + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (यदूनां सत्तमः); पुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; संबोधनार्थे विशेषणवत् (epithet)

Unnamed narrator within Dvārakā Māhātmya

Tirtha: Dvārakā (sabhā-smaraṇa within kṣetra)

Type: kshetra

Scene: Kṛṣṇa, radiant and composed, sits in the Yādava assembly; attendants and queens are nearby, conveying refined courtly atmosphere and divine charm.

H
Hari
R
Ramā (Śrī/Lakṣmī)
Y
Yadu dynasty
D
Dvārakā sabhā

FAQs

The divine life in Dvārakā is portrayed as both royal and sacred—Bhagavān’s presence sanctifies ordinary settings like the sabhā.

Dvārakā, especially the royal-sacred space of the sabhā (assembly) within the holy city.

None; it provides narrative context leading to the arrival of a great sage and the dharma of hospitality.