Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 168

येऽत्र कृष्ण चतुर्द्दश्यामाश्विने मासि शोभने पिंडदानं करिष्यंति स्नानं कृत्वा समाहिताः

ye'tra kṛṣṇa caturddaśyāmāśvine māsi śobhane piṃḍadānaṃ kariṣyaṃti snānaṃ kṛtvā samāhitāḥ

Diejenigen, die hier—am vierzehnten Tag der dunklen Monatshälfte im glückverheißenden Monat Āśvina—nach dem Bad, mit gesammeltem Geist, das Piṇḍa-Opfer darbringen,

yethose who
ye:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), बहुवचनम्
atrahere
atra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb of place)
kṛṣṇadark (fortnight)
kṛṣṇa:
Sambandha (Qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootkṛṣṇa (कृष्ण) (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; (अत्र) अमावास्यापक्षे ‘कृष्ण’ इति पक्षविशेषः; अव्ययवत् प्रयोगः/सम्बोधनसदृशः
caturdaśyāmon the fourteenth lunar day
caturdaśyām:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootcaturdaśī (चतुर्दशी) (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
āśvinein (the month) Āśvina
āśvine:
Adhikarana (Time-qualifier/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootāśvina (आश्विन) (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुल्लिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘मासि’ इत्यस्य विशेषणम्
māsiin the month
māsi:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmāsa (मास) (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
śobhaneauspicious, splendid
śobhane:
Adhikarana (Qualifier/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootśobhana (शोभन) (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुल्लिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘मासि’ इत्यस्य विशेषणम्
piṇḍa-dānamoffering of funeral rice-balls
piṇḍa-dānam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpiṇḍa (पिण्ड) + dāna (दान) (प्रातिपदिक-द्वय)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः: पिण्डस्य दानम्; नपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
kariṣyantiwill do/perform
kariṣyanti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootkṛ (कृ धातु)
Formलृट्-लकारः (Simple Future), प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम्, परस्मैपदम्
snānambath
snānam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsnāna (स्नान) (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
kṛtvāhaving done (having bathed)
kṛtvā:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootkṛ (कृ धातु) + tvā (त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (absolutive/gerund): ‘having done’
samāhitāḥcomposed, attentive
samāhitāḥ:
Karta (Qualifier/कर्ता)
TypeAdjective
Rootsam-ā-dhā (समाधा धातु) + kta (क्त)
Formसम्+आ+धा-धातोः क्त-प्रत्ययान्तं कृदन्तम्; पुल्लिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्तृविशेषणम्

Unspecified (contextual narrator; ritual-phala section)

Tirtha: Prabhāsa tīrtha (Arbuda-khaṇḍa Devi-associated spot)

Type: kshetra

Listener: Devī (addressed in v.169) and the narrative audience

Scene: Pilgrims at a coastal/riverine tīrtha at dawn in Āśvina: after bathing, they sit on darbha grass facing south, offering piṇḍas with water-libations; a nearby Devi shrine presides over the rite.

Ā
Āśvina māsa
K
Kṛṣṇa Caturdaśī
P
Piṇḍadāna
S
Snāna

FAQs

Right time (tithi) and right place (kṣetra) elevate ancestral rites into powerful acts of dharma.

The ‘here’ refers to the sacred āśrama/tīrtha in Arbuda-kṣetra described in this chapter.

Snāna (ritual bathing) followed by piṇḍadāna on Āśvina kṛṣṇa caturdaśī, performed with mental focus (samādhāna).