Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 48

एवमुक्त्वा ततो रामो गन्तुकामो दिवालयम् । चिन्तयामास भूयोऽपि स्मृत्वा मित्रं विभीषणम्

evamuktvā tato rāmo gantukāmo divālayam | cintayāmāsa bhūyo'pi smṛtvā mitraṃ vibhīṣaṇam

Nachdem er so gesprochen hatte, sann Rāma, der zur Wohnstatt der Götter aufbrechen wollte, noch einmal nach und erinnerte sich an seinen Freund Vibhīṣaṇa.

evamthus
evam:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb of manner)
uktvāhaving said
uktvā:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootvac (धातु) + ktvā (क्त्वा)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभाव-रूप कृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया
tataḥthen
tataḥ:
Kāla/Anantara (Temporal)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय)
Formअव्यय; ततः = ‘तस्मात्/ततः’ (thereupon/then)
rāmaḥRāma
rāmaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
gantukāmaḥdesirous of going
gantukāmaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootgantum (गम्-धातोः तुमुन्) + kāma (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (तुमुनन्त-समास: ‘गन्तुं कामः’); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; rāmaḥ इति विशेषण
divālayamthe abode of the gods (heaven)
divālayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdiva + ālaya (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘दिवः/देवानां आलयः’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
cintayāmāsahe thought / reflected
cintayāmāsa:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootcint (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
bhūyaḥagain
bhūyaḥ:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootbhūyas (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरर्थक (again)
apialso / even
api:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-कारक-अव्यय (particle: also/even)
smṛtvāhaving remembered
smṛtvā:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootsmṛ (धातु) + ktvā (क्त्वा)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया
mitramfriend
mitram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmitra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
vibhīṣaṇamVibhīṣaṇa
vibhīṣaṇam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvibhīṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; mitram इति समानाधिकरण

Narrator (Purāṇic narrator within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya context; exact speaker not explicit in snippet)

Listener: (contextual) māhātmya listener

Scene: Rāma, poised to depart heavenward, pauses in contemplation, recalling Vibhīṣaṇa; a liminal moment between palace and cosmic path.

R
Rāma
V
Vibhīṣaṇa
D
Divālaya

FAQs

Even at the moment of departure, the righteous remember their obligations—gratitude and responsibility are part of dharma.

This verse is narrative setup within the Nāgara Khaṇḍa’s Tīrthamāhātmya; the specific tīrtha is not named in this single śloka.

No explicit vrata, dāna, snāna, or japa is prescribed in this verse.